Zdieľaj tento článok: facebook záložka google plus záložka twitter záložka stumbleupon záložka reddit záložka delicious záložka digg záložka
Zdá sa, že vo svojom prehliadači nemáš povolené cookies pre túto webovú lokalitu a z toho dôvodu tieto stránky NEBUDÚ fungovať správne! Preto by bolo vhodné povoliť cookies aspoň pre túto lokalitu a tak ti poskytneme všetky funkcie tak, ako sme ich naprogramovali.
Posledné diskusie na Aqua-Fish+
  1. rocki123456789 na Chov Prísavníka Škvrnitého - Rozmnožovanie, Kŕmenie, Starostlivosť, Obr& dňa
  2. Petzo na Chov Korytnačiek - Potreby, tipy a návody dňa …zobraz viacero z posledných diskusií
  3. Larasfish na Návod ako chovať Molinézie čierne, tiež známe ako Black molly dňa
  4. aurelius na Článok a fórum o chove Karasa závojového dňa
  5. Wocap na Článok a fórum o chove Kreviet Amano (Cardinia japonica) dňa
  6. EulaliaBA na Kotúľky v akváriách dňa
  7. tomas.galik na Výhody a nevýhody externých akváriových filtrov dňa
  8. mery31311 na Chov Prísavníka Škvrnitého - Rozmnožovanie, Kŕmenie, Starostlivosť, Obr& dňa
  9. EulaliaBA na Návod ako chovať Molinézie čierne, tiež známe ako Black molly dňa
  10. marekkrajcik na Najčastejšie kladené otázky a odpovede ohľadom osvetlenia akvárií dňa
☞Oplatí sa kupovať Bitcoin? Zlato? Akcie? Alebo striebro?☜

Ako chovať Korytnačky

Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 1 Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 2 Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 3 Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 4 Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 5 Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 6 Korytnačkové akvárium, zmenšený obrázok 7

Krátky popis obsahu

V dnešnej dobe, kedy si môžeme kúpiť takmer akékoľvek zviera, je veľmi dôležité, aby sme mali o jeho chove dostatok informácií. To platí aj o korytnačkách, ktoré si často kupujeme bez toho, aby sme presne vedeli, čo potrebujú pre spokojný život a potom trpí ako korytnačka, tak aj my pri pohľade na jej nepohodlie.

Anatómia korytnačiek

Korytnačky sú na Zemi už od čias dinosaurov. Najstaršie nálezy ukazujú, že sa vyvinuli v druhohorách v polovici triasu. Od vtedy sa zmenili len málo a ich hlavným znakom je pancier. Ten býva buď tvrdý – kosteno-rohovinový, alebo pozostáva zo zhrubnutej kože. Keďže každý druh korytnačky má iný pancier, je hlavným rozoznávacím znakom a čiastočne sa dá využiť aj pri určovaní pohlavia. Skladá sa z dvoch častí a to chrbtovej (carapax) a brušnej (plastron). Chrbtová časť je vypuklá, brušná plochá, ale u samcov nie je úplne rovná. Tieto časti sú po bokoch buď zrastené, alebo ich spája väzivo. Predná a zadná časť panciera zrastená nie je, keďže vpredu je priestor na hlavu a predné nohy, vzadu zase na chvost a zadné končatiny. Chrbtové stavce a rebrá sú zrastené s pancierom, takže narozdiel od niektorých kreslených seriálov, korytnačky v žiadnom prípade nevedia vyjsť z panciera.

Hlavy korytnačiek majú rôzne tvary v závislosti od druhu a väčšina korytnačiek ich môže buď vtiahnuť, alebo skryť pod pancier ohnutím krku. Ich oči majú okrúhle zrenice a aj keď suchozemské majú dúhovky tmavé, vodné korytnačky môžu mať dúhovky rôznejších farieb. Oko chránia mihalnice a žmurka. Čo sa týka uší, majú iba zvukovod bez ušníc. Na hryzenie nepoužívajú zuby, ale čeľuste, ktoré sú ostré a dokážu zraniť, takže si treba pri manipulácii s nimi dávať pozor. Zaujímavosťou je, že narozdiel od väčšiny živočíchov, nevedia vysunúť jazyk.

Korytnačky v akváriu, zmenšený obrázok 1 Korytnačky v akváriu, zmenšený obrázok 2 Korytnačky v akváriu, zmenšený obrázok 3

Ich nohy smerujú do strán a niektoré druhy ich vedia aj vtiahnuť. Tým, že pancier často odrádza predátorov, nemusia sa pohybovať rýchlo, aby unikli nebezpečenstvu, preto sa pohybujú pomaly a aj nemotorne. To však neplatí o vodných korytnačkách, ktoré sa veľmi dobre prispôsobili životu vo vode a sú výborní plavci, aj keď na súši vyzerajú dokonca nemotornejšie ako ostatné korytnačky. Pokožku môžu mať hladkú alebo drsnú a pokrývajú ju štítky alebo šupinky.

Pohlavia najlepšie rozoznáme na základe chvosta, ktorý je u samcov dlhší a má ostrejší koniec. Avšak treba brať do úvahy, že vodné korytnačky majú chvosty dlhšie než suchozemské.

Čo sa týka dýchania, korytnačky používajú pľúca. Dýchajú pomocou pohybu krku, nôh a úst. Veľa druhov vodných korytnačiek má aj ďalšie orgány, ktoré jej umožňujú dýchať pod vodou. Niektoré sladkovodné dokážu dokonca aj hybernovať pod vodnou hladinou. Keďže sú to studenokrvné živočíchy, nedokážu si samé vytvárať teplo a teplo potrebné pre život prijímajú z okolia.

Suchozemská korytnačka Geochelone elegans, zmenšený obrázok 1

V priemere sa dožívajú 50 rokov, niektoré sa dožili dokonca aj 200, ale takýto vek dosahujú iba v zajatí, kde je ich prostredie viac chránené ako v prírode. Počas života neustále rastú, ako väčšina plazov. Pohlavne dospievajú vo veku 5 až 12 rokov, niektoré aj neskôr. Keď dosiahnu dospelosť, ich rast sa pomaly spomaľuje.

Nákup korytnačky

Keď sme sa rozhodli, že chceme chovať korytnačku, v prvom rade si o želanom druhu zistíme, aké podmienky vyžaduje. Tieto podmienky, ktoré by sa mali čo najviac približovať ich prirodzenému prostrediu, najprv doma vytvoríme a až tak si korytnačku donesieme domov. Nikdy si korytnačku nekupujeme a až potom zisťujeme, čo vyžaduje. Dôležitá informácia pre budúcich chovateľov by mala byť hlavne veľkosť, do akej korytnačka dorastá, aby nakoniec nezistili, že už pre ňu nemajú miesto a budú sa jej chcieť zbaviť, prípadne aby netrpela v stiesnených podmienkach.

Pri nákupe by sme mali sledovať, či korytnačka žerie a ako sa pohybuje. Zdravé jedince budú dobre jesť a svižnejšie sa pohybovať. Korytnačky v období hibernácie nekupujeme, keďže nevidíme, v akom zdravotnom stave sú.

Z obchodu si ich nikdy neberieme v umelohmotných vreckách. Správne sa majú suchozemské, ale aj vodné, prenášať v suchom plátenom vrecku a to osobitne. Dobré je, ak toto vrecko s korytnačkou umiestníme do krabice vykladanej papierom, ktorý slúži ako izolačný materiál a aj ako ochrana. V zime ich radšej neprenášame, ale ak sa tomu nedá vyhnúť, chránime ich aspoň prenosom v bunde pri tele.

Korytnačky by sa mali vždy prenášať s prázdnym tráviacim systémom a keď si ich donesiete domov, pred umiestnením do terária či akvaterária, ich najprv vykúpeme vo vlažnej vode s kuchynskou soľou v pomere 1 kávová lyžička na 10 litrov vody a na pár dní umiestníme do karantény, aby sme mohli dobre sledovať, či sa u nich neprejaví nejaká choroba a ak sa prejaví, aby sme ju mohli účinnejšie liečiť.

Terárium

Suchozemské korytnačky nikdy v byte nechováme voľne, vždy im musíme vytvoriť ich vlastné terárium, kde majú stabilnú teplotu. Nevýhodou terárií však je, že aj napriek pravidelnému čisteniu, budú vždy čiastočne zapáchať. Ďalšou vecou, na ktorú treba myslieť, je to, že suchozemské korytnačky vyžadujú veľa pohybu, čiže aj veľa priestoru na pohyb. Dokonca aj tie najmenšie. Už 3 malé korytnačky by mali mať terárium s podstavou aspoň o veľkosti 1,5 x 1 x 1 metra.

Terárium môže byť celé zo skla, ale zo skla by mala byť aspoň spodná časť a predná stena. Ostatné steny môžu byť z dreva, plechu a podobne. Avšak strop a väčšia časť jednej bočnej steny má byť z pevného sieťovinového materiálu, aby v teráriu mohol cirkulovať vzduch. Najčastejšie tvoria prístup do terária bočné dvierka, alebo predné posuvné sklá.

Na dno terária pre suchozemské korytnačky treba nasypať jemný piesok, vďaka ktorému sa nebudú na skle šmýkať, budú mať pod sebou mäkko a teplo. Ten prehrabávaním zbavujeme veľkých nečistôt aj každý deň a raz za mesiac ho vymieňame celý. V teráriu môžeme pestovať aj rastliny, napríklad ku korytnačkám z púštnych oblastí nasadíme sukulenty, aby sme dosiahli prirodzený vzhľad, ale všetky rastliny musia byť z dosahu korytnačiek, aby ich nejedli. Dôležitá súčasť terárií je svetlo, ktoré by malo vyžarovať aj dostatok tepla pre spokojný život korytnačiek. Vyhrievaná by mala byť ale iba časť terária, nie celé. Tropickým korytnačkám musíme zabezpečiť aj optimálnu vlhkosť a to vo forme plochej misky s vodou, z ktorej sa môže vyparovať voda, prípadne a aj tropickými rastlinami, ktoré rosíme vlažnou vodou.

Akvaterárium

Každá vodná korytnačka potrebuje aj určitú plochu súše, keďže sa tam všetky množia. Preto ani tie, ktoré trávia na súši minimum času, nemôžeme chovať iba v akváriách a aspoň na určitý čas ich dávame do akvaterárií.

Akvateráriá sú v podstate akváriá, kde nad hladinou je súš. Túto súš vytvoríme buď nalepením nádobky zo skla alebo plexiskla nad vodnú hladinu, z ktorej smeruje šikmá plošina rovno do vody, alebo si môžeme kúpiť dopredu vyrobenú terasu navrhnutú špeciálne pre akvaterária. Do nádobky/terasy by sme mali nasypať jemný štrk. Nad túto súš umiestňujeme žiarovku, ktorá bude poskytovať teplo a svetlo. Ak na noc znížime teplotu vody, korytnačky budú cez deň aktívnejšie. Dno akvaterária nemá byť celé zakryté štrkom alebo pieskom. Pre menšie korytnačky stačí na dne miska s pieskom alebo jemným štrkom, väčším korytnačkám treba dať na dno asi 8 cm vrstvu piesku vhodných aj do akvárií a od zvyšku dna by ho mala oddeľovať priehradka.

Vodná hladina v akvateráriu by mala byť minimálne taká vysoká, ako je vysoká korytnačka vo vertikálnej polohe, lebo sa môže stať, že sa korytnačka prevráti na chrbát a nebude sa vedieť v plytkej vode otočiť a ani nadýchnuť a uhynie. Čím je však hladina vyššia, o to viac miesta má korytnačka na plávanie a tým bude silnejšia a zdravšia.

O vodu sa staráme podobne ako v akvaristike. Ohrievať ju môžeme klasickými akvaristickými ohrievačmi, avšak nesmieme zabudnúť, že ohrievač musí byť celý ponorený vo vode. Na čistenie vody treba použiť veľmi výkonné akváriové filtre (to sú väčšinou externé), keďže korytnačky produkujú veľa odpadu a pravidelne vodu meníme. Ak filter používať nechceme, musíme o to častejšie meniť vodu. Voda sa rýchlo znečisťuje, hlavne keď korytnačky kŕmime mäsom. Znečistená voda potom zapácha a pôsobí negatívne aj na zdravie korytnačiek, čiže sa vždy snažíme o čo najčistejšiu vodu.

V akvateráriu s korytnačkami môžeme mať aj dekorácie, ako sú kamene, jaskyne a akváriové drevo. Dekorácie pri každom čistení akvaterária čistíme kefou. Vodné rastliny však nepestujeme, lebo ich korytnačky zjedia. Jediné rastliny vhodné do akvaterárií sú suchozemské, ktoré vyžadujú vysokú vlhkosť vzduchu a musia byť mimo dosahu korytnačiek. Čiže môžeme napríklad na stenách vytvoriť terasy, kde umiestníme tieto rastliny.

Vodné korytnačky môžeme v lete vykladať na niekoľko hodín v lavóre s vodou na slnko, aby mohli absorbovať slnečné žiarenie a vytvárať vitamín D. Treba však dávať pozor aby neutiekli.

Suchozemské korytnačky v záhradách

Ak chceme chovať suchozemské korytnačky a máme záhradu, môžeme im tam vytvoriť ideálne podmienky, ktoré sa veľmi blížia ich prirodzeným. Dokonca je to výhodne aj pre nás, lebo údržba takýchto výbehov je minimálna.

Pre výbeh si vyberieme slnečné miesto, najlepšie v južnej časti záhrady. To ohradíme múrikom so základmi v hĺbke aspoň 30 cm, aby ho korytnačky nepodhrabali. Nad zemou by mal mať výšku od pol metra po meter, v závislosti od druhu chovaných korytnačiek a koniec múrika musí byť zahnutý dovnútra, lebo niektoré korytnačky vedia iba zvislý plot preliezť. Najviac si ale dávame pozor na rohy, lebo tam sa najčastejšie snažia utiecť, preto sa odporúčajú zaobliť. Pre menšie druhy a mladé je dobré vytvoriť nad múrikom voliéru z pletiva. Výška voliéry by potom mala byť asi 2 m aj s múrikom, aby sme do nej mali dobrý prístup aj my. Voliéra nám bude chrániť korytnačky pred dravcami, aj ostatnými domácimi miláčikmi.

Vnútro výbehu by malo mať množstvo slnečných miest, ale potrebujú aj tieň. Ten zabezpečíme napríklad malým domčekom a vždyzelenými kríkmi. Dôležitá časť výbehu je „pieskovisko“. To plní dôležitú funkciu ako pri rozmnožovaní, tak aj pri vyhrievaní sa na slnku. Vo výbehu musí byť aj voda, a to vo forme plytkého, asi 10 cm hlbokého žliabiku so šikmými stenami. Výbeh môžeme doplniť aj okrasnými skalami a zvyšná plocha by mala byť pokrytá trávou.

Chov korytnačiek v strednej Európe – predovšetkým Slovensko:

Európske korytnačky môžeme v týchto výbehoch mať aj celoročne, tropické druhy iba počas najteplejších období v roku, ale ak v noci príliš klesne teplota, tak tropické korytnačky treba premiestniť do vnútorného terária.

Chov korytnačiek bez ohľadu na geografickú polohu:

To, ako dlho a či vôbec môžeme mať korytnačky vo vonkajšom výbehu, závisí od druhu suchozemskej korytnačky a polohy, v ktorej žijeme. V mierom pásme môžeme mať korytnačky z mierneho pásma umiestnené vonku celoročne, tropické iba počas letných mesiacov. Keď sa však má v noci príliš ochladiť, treba dať tropické korytnačky na noc dnu. A ak bývate v tropickom pásme, tak tropické korytnačky môžeme mať vonku celoročne.

Vodné korytnačky v záhradách/jazierkach

V miernom podnebí môžeme vodné korytnačky z miernych podnebí (Európa, Severná Amerika) chovať v jazierkach celý rok, tak isto ako tropické vodné korytnačky v tropickom pásme. Chov vo vonkajšom prostredí je, ako aj pri suchozemských korytnačkách vo výbehoch, jednoduchší a pre korytnačky aj prirodzenejší a zdravší, keďže majú viac miesta.

Veľkosť jazierka závisí od počtu korytnačiek a ich veľkosti v dospelosti. Avšak hĺbka jazierka, ktoré bude slúžiť aj na prezimovanie, musí byť minimálne 120 cm a jeho steny by mali mať sklon maximálne 45°.

Jazierka v dnešnej dobe môžeme vytvoriť rôznymi spôsobmi, ako sú fólie, betón, aj umelohmotnými hotovými nádržami. Kupované umelohmotné jazierka však budú väčšinou vhodné iba pre menšie jazierka a budete musieť viac hľadať, ak budete chcieť nájsť takúto hotovú a zároveň dostatočne hlbokú nádrž na bezpečné prezimovanie.

Dobré je, ak je dno jazierka stupňovité, čiže určitá plocha je hlboko, ale časť dna je bližšie pri hladine. V jednej časti brehu jazierka by mali byť kvitnúce rastliny, ktoré budú lákať hmyz. Ten keď spadne do vody, slúži ako potrava pre korytnačky. Taktiež sa odporúča dať do vody kolóniu dafnií, ale korytnačky treba aj napriek tomu párkrát do týždňa dokrmovať.

V okolí jazierka by časť brehu malo tvoriť pieskovisko, do ktorého samice budú počas rozmnožovania klásť vajíčka. Na breh môžeme vysadiť aj vŕbu, ktorá má rada vlhké prostredie a bude poskytovať tieň. Jazierko raz za rok, alebo raz za dva roky vypustíme a vyčistíme dno.

Tak ako aj pri výbehu pre suchozemské korytnačky, okolo jazierka treba vybudovať múrik, najlepšie v spojení s voliérou pre vyššiu ochranu.

Karanténa

Nové korytnačky alebo korytnačky vykazujúce určitú chorobu, oddeľujeme od ostatných do karantény. Karanténne terárium/akvaterárium obsahuje iba nevyhnutné veci a žiadne dekorácie, aby sa dalo ľahko dezinfikovať. Najlepšia je čisto sklenená nádoba.

Pre suchozemské korytnačky sa odporúča na dno dať iba vrstvu piesku, alebo papier s miskou na vodu a jedlo. Ak je korytnačka chorá, piesok/papier treba denne meniť a misky dezinfikovať. Teplotu treba udržiavať iba tesne pod 30°C a v prípade komplikácií vyhľadať veterinárnu pomoc.

Hygiena Korytnačiek

Tak ako väčšina domácich miláčikov, tak aj korytnačky treba z času na čas „okúpať“. Vodné korytnačky zvyknú mať po určitom čase na pancieri špinu a riasy. Tieto nečistoty odstraňujeme jemnou kefkou, ale kožnatky čistíme iba špongiou.

Suchozemské korytnačky kúpeme raz do týždňa. Používame na to vlažnú vodu a po kúpaní im treba pancier natierať napríklad indulonou, alebo kuchynským olejom, aby ostal pekný a lesklý. Suchozemské korytnačky, ktoré sú chované vo výbehoch však kúpeme iba keď je teplota nad 25°C a tiež im ošetríme pancier krémom či olejom.

Potrava pre korytnačky

Pri korytnačkách zväčša nebudeme mať problém s kŕmením a budú jesť, čo im dáme. Preto je na nás, aby sme im vybrali čo najlepšiu, najkvalitnejšiu a hlavne potravu, ktorú náš druh vyžaduje.

Suchozemské korytnačky potrebujú hlavne rastlinnú stravu ako je zelenina, ovocie, niektoré druhy tráv a kvetov, dokonca aj huby. Konkrétnejšie to sú kvety agátu, listy a kvety púpavy, reďkovka, šalát, jahody a podobne. Najlepšia je čerstvá zelenina, ale v prípade potreby ju môžeme nahradiť aj zaváraninami. Z času na čas môžeme podávať aj varené zemiaky a ryžu, vajcia na tvrdo aj so škrupinkou, tvaroh a pečivo namočené v mlieku. Síce hlavnú časť jedálnička suchozemských korytnačiek má tvoriť vegetariánska potrava, pre vyváženú stravu podávame aj mäso. To môže byť varené, ale aj surové, len nie mastné. Môžeme podávať aj vnútornosti, ako sú srdcia, obličky a pečeň, niektoré suchozemské korytnačky budú jesť aj ryby. Ako zdroj proteínov podávame aj červíky a dážďovky.

Do stravy korytnačkám pridávame vitamíny a vápnik. Ak im ale dávame hotové jedlo špeciálne pripravované pre korytnačky, to by už malo obsahovať dostatok týchto látok a do stravy im toho viac radšej nedávame, prípadne sledujeme obsah vitamínov a vápnika na balení.

Ako všetky živočíchy aj korytnačky musia piť, takže do terária dáme plytkú misku s vodou, miska by ale mala byť dosť ťažká, aby ju neprevrátili. Vodu denne meníme a nesmie byť studená.

Podobne ako vtáky, tak aj korytnačky žerú kamienky a piesok, čo im podporuje činnosť trávenia, takže si týmto správaním nerobte starosti.

Čo sa týka času kŕmenia, suchozemské korytnačky kŕmime ráno každý deň. Množstvo potravy plne závisí od veľkosti korytnačky, prípadne od jej hmotnosti a berieme do úvahy aj to, či sa korytnačka práve nechystá na zimný spánok. Ďalšia dôležitá vec je, že ich strava musí byť pestrá a každá kŕmna dávka by mala obsahovať čo najviac druhov jedla. Veľké kusy im krájame alebo strúhame a zeleninu a ovocie nezabúdame predtým umyť.

Vodným korytnačkám dávame hlavne mäso. Dobré sú ryby (ostriežovité veľmi rady nemajú), teľacie, kuracie aj hovädzie spolu s vnútornosťami ako srdcia a obličky. Ďalej dávame aj larvy komárov, dafnie, červy, dážďovky, vodné slimáky a dokonca aj myši a potkany. Občas im treba dať aj rastlinnú stravu, veľa korytnačiek má rado sladké ovocie, šalát a budú jesť aj vodné rastliny.

Pri kŕmení musíme dbať na to, aby boli kusy stravy primerané veľkosti našej korytnačky, aby ich boli schopné aj zjesť. Ak v strave nemajú dosť rýb, slimákov, kurčiat a myší, dávame im aj vitamíny a vápnik.

Väčšie kusy mäsa je dobré podávať korytnačkám pinzetou rovno do úst, aby sa im zbytočne nešpinila voda viac, ako je nutné. Dospelé vodné korytnačky kŕmime iba asi každý druhý deň, ale dosýta, mladé jedince denne a dávame pozor, aby mladé neboli od stravy odstrkované, prípadne aby im pri jedení veľké korytnačky neublížili. Preto je najlepšie nechovať v jednom akvateráriu korytnačky rôznych veľkostí.

Rozmnožovanie

Hlavným obdobím párania sa korytnačiek je obdobie po zimnom spánku. V tom čase začnú samce medzi sebou bojovať o samicu a to narážaním panciera do súpera a pretláčaním. Víťaz potom zvádza samicu, pričom rozmnožovací rituál sa líši od druhu k druhu. Samec suchozemskej korytnačky zväčša bude prenasledovať samicu a snažiť sa ju uhryznúť do nôh, aby sa samička vtiahla do panciera, čím sa jej uvoľní chvost a kloaka. Vodné korytnačky majú často menej agresívne ľúbostné hry a v niektorých prípadoch to vyzerá, ako keby samec hladkal samicu po hlave.

Keď samec oplodní samicu, samica po nejakom čase nakladie vajíčka do dopredu vybranej jamy, do rastlín, prípadne necháva vajíčka na povrchu a v akvateráriách často nakladú vajíčka aj do vody. Vajíčka môžu byť guľaté aj oválne, ich počet závisí od druhu a aj veku samice, môže to byť iba jedno, ale aj 100. Po nakladení vajíčok sa už samica o potomkov nestará.

To, kedy sa mladé vyliahnu, bude závisieť od druhu, ale aj od teploty. Preto je vždy lepšie vajíčka pozbierať a dať do inkubátora. Ak vodná korytnačka nakladie vajíčka do vody, treba ich čím skôr z vody vybrať. Hovorí sa, že takéto vajíčka sa už nevyliahnu, no niektorí chovatelia majú skúsenosť, že aj takmer po 2 dňoch pod vodou sa 90% vajíčok úspešne vyliahlo.

Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom, kedy boli znesené. Inkubátor potom už nepremiestňujeme a vetráme. Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol. Keď je už korytnačka plne vyvinutá, použije vaječný zub na prekonanie škrupinky, ktorý jej za pár dní vypadne. Mladé korytnačky majú mäkký, ale farebnejší pancier, ktorý sa časom zmení na rovnaký, aký je pancier rodičov.

Po vyliahnutí premiestnime mláďatá do samostatného akvária/terária, pričom suchozemským dáme na dno papier, ktorý dobre vpíja tekutinu a misku s vodou, vodné korytnačky budú potrebovať akvárium s nízkou hladinou vody a jednoduchým prístupom na súš, ktorá môže byť iba veľký kus plochého kameňa. V takýchto akváriách/teráriách udržujeme teplotu asi 30°C.

Prvé 2 až 3 dni kŕmenie potrebovať nebudú, keďže ešte budú mať v sebe zvyšok žĺtka z vajíčka. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa. Suchozemským dávame mäkkú rastlinnú stravu, vodným zase malé kúsky mäsa, prípadne niťovky. Oplatí sa zapisovať si celý priebeh rastu mladých od vajíčka aj s teplotami a váhou mladých, aby sme mali pre budúcnosť dobrý zdroj informácií o úspešnom odchove, prípadne aby sme zistili, kde sme urobili chyby a aby sme ich viac neopakovali.

Hibernácia

Hibernácia – zimný spánok sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z mierneho podnebného pásma, zato korytnačky z tropických oblastí môžu mať letný spánok, ktorý je odpoveďou na príliš vysoké teploty. V niektorých prípadoch sa dokonca stáva, že letný spánok prechádza do zimného.

Zimný spánok v prírode

Suchozemské korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do pôdy, alebo rastlinných zvyškov. Musia sa ale zahrabať dostatočne hlboko, inak zamrznú. Prebúdzajú sa až keď je viac ako 15°C.

Vodné korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do bahna na dne riek a jazier. Tu sú menej ohrozené, lebo v hlbších vodách teplota neklesá pod 4°C. Vodné korytnačky sa potom budia skôr, a to už keď sa roztopí ľad na vodnej hladine.

Tropické korytnačky prežívajú letný spánok zahrabané v piesku, prípadne sa zahrabú do bahna na dne riek, ktoré neskôr vyschnú a prebudí ich až dážď počas obdobia dažďov.

Zimný spánok korytnačiek v zajatí

Prvým signálom, že sa korytnačka chystá na zimný spánok je ten, že začne menej jesť, čiže ju aj treba stále menej kŕmiť. Predtým, než korytnačka zaspí, je dobré ju párkrát okúpať vo vlažnej vode, čím sa úplne vyprázdni a pomôže jej to v zdraví prežiť spánok.

Potom už máme viacero možností ako nechať korytnačku prezimovať, avšak spoločné je to, že teplota má byť medzi 4 až 7°C.

Suchozemské korytnačky ukladáme do drevených debničiek, môžeme aj viac do jednej a debničky potom umiestníme do nie veľmi vlhkej pivnice, alebo ich môžeme ukladať do papierových škatúľ a dať na chladnejšie miesto v byte. Papierové škatule vystieľame handrou a mäkkým papierom, pričom do veka urobíme otvory. Pri zazimovaní v pivniciach musíme debničky viac chrániť, keďže tam bývajú hlodavce. Preto debničky obaľujeme pletivom s malými okami. Na dno debničky dávame piesok a korytnačku dookola obalíme lístím, slamou, senom, machom a podobnými prírodnými materiálmi.

Korytnačky môžeme nechať prezimovať aj v záhrade, na to im už ale treba vybudovať špeciálny domček, ktorý na zimu musíme dobre zaizolovať. Tento domček by mala tvoriť jama hlboká asi 1 m a nad ňou steny, najlepšie z tehál a s odnímateľnou strechou. Cez leto nad jamu dáme dosky a bude slúžiť ako úkryt pred teplom. V zime sa spodok a steny jamy vystelú slamou, na ňu sa položí pletivo s malými okami proti hlodavcom, potom nasleduje spiaca korytnačka, zase slama a pletivo, ktoré bude tvoriť akúsi klietku okolo korytnačky, avšak treba ju dobre zavrieť, aby bola korytnačka chránená. Ak je ešte nad klietkou miesto, naskladáme do neho slamu, jamu zakryjeme doskami a domček vyplníme lístím a dáme strechu na svoje miesto.

Vodné korytnačky z miernych pásiem, ktoré chováme v jazierkach, môžeme nechať prezimovať aj vonku, ak je jazierko dosť hlboké. Korytnačky jednoducho prestanú jesť a klesnú na dno. Jazierko ale cez zimu kontrolujeme. Ak je ľad príliš hrubý, vysekávame do neho otvory, inak sa tam korytnačky ľahko udusia. Dokonca sa môže aj stať, ak bude dlho teplejšie a zrazu sa znova ochladí, že korytnačka zamrzne v ľade.

Takto prezimovať však môžeme nechať iba zdravé a silné korytnačky, lebo ich to oslabuje. Slabšie jedince nechávame dnu v akvateráriách. Po prebudení sa zo zimného spánku skontrolujeme stav korytnačiek a príliš slabé jedince dáme do teplého akvaterária a poriadne kŕmime.

Niektoré tropické vodné korytnačky budú dokonca potrebovať, aby ste im v akvateráriách napodobnili podmienky pre letný spánok, čiže budú potrebovať určitý čas vyššie teploty, inak sa nerozmnožia.

Časté choroby korytnačiek

Korytnačky často trpia avitaminózou, čo je ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínov a prejavuje sa zápalmi pokožky. Tejto chorobe môžeme predísť a zároveň ju aj liečiť tak, že zabezpečíme v jedle dostatok vitamínov a to hlavne kúpou doplnkových vitamínov pre korytnačky, alebo aj kupovaním špeciálnej stravy pre korytnačky s vysokým obsahom vitamínov.

Ak začne pancier mäknúť, často je to spôsobené nedostatkom vitamínu D, vápnika a fosforu. Korytnačkám potom treba stravu obohatiť o vápnik a fosfor a vystavovať ich viac slnečnému žiareniu alebo používať horské slnko.

Oči postihuje zápal očných spojiviek, ktorý spôsobuje nedostatok vitamínu A a aj chov v špinavej a studenej vode. Ak sa ale choroba nelieči, často vyústi až do slepoty. Preto ako prevencia aj liečba je podávanie tohto chýbajúceho vitamínu, časté čistenie vody a zvýšenie jej teploty, spolu s výplachmi očí, prípadne pri hnisavých výtokoch aj masť.

Keď sa korytnačka poraní, a to stačí aj malé porušenie pokožky, ľahko sa do nej dostane bakteriálna infekcia, ktorá spôsobí absces. Najhoršie to je hlavne pod pancierom, kde je ťažký prístup. Z abscesu potom treba odstrániť hnis a vydezinfikovať ranu. Aby sa zabránilo ďalšiemu vzniku abscesu, podávame aj antibiotiká.

Na koži sa môžu objaviť aj mykotické ochorenia, ktoré liečime špeciálnymi prípravkami, prípadne soľným kúpeľom (7g soli na 10l vody).

Z parazitov korytnačky často ohrozujú pijavice, kliešte a roztoče. Roztoče na pokožke svrbia a obrusujú pancier. Keď sa potvrdí ich prítomnosť, na zasiahnutú časť sa aplikuje parafín a ricinový olej, prípadne môžete pohľadať špeciálne prípravky v obchode a dáme si dobrý pozor, aby sme všetky mŕtve roztoče odstránili z tela a terárium potom treba dôkladne vydezinfikovať. Kliešte by sme mali najprv zabiť liehom alebo olejom a až tak vytiahnuť aj s hlavou a ranu vydezinfikovať.

Môžeme sa stretnúť aj s prípadmi, kedy sa korytnačke nalomí alebo praskne pancier. Takéto poškodenie potom vyplníme alebo zlepíme živicou, alebo inými nejedovatými ale pevnými lepidlami.

Hnačky bývajú spôsobené zlým zložením stravy, napríklad ak nie je dosť pestrá, jedmi v strave ako sú umelé hnojivá, pesticídy, insekticídy či herbicídy. Čiže zmeníme stravu, prípadne dodávateľa a počkáme pokiaľ sa organizmus vyčistí. Na druhej strane zápchu, tiež spôsobuje nesprávne zloženie stravy a aj nedostatok pohybu, lieky a parazity. Ako liečbu treba podávať viac šalátových listov, zabezpečiť viac pohybu a kúpele vo vlažnej vode. Ak sa to neupraví, môžeme skúsiť aj parazitologické vyšetrenie stolice a použiť lieky na odčervenie.

Pri pretrvávajúcich ťažkostiach a vážnych zmenách v zdravotnom stave je najlepšie vyhľadať veterinára, ktorý sa vyzná aj v korytnačkách a on bude najlepšie vedieť povedať, čo nášmu miláčikovi chýba. Preto radšej príliš neváhajte a pri problémoch vyhľadajte odbornú pomoc.

☞Oplatí sa kupovať Bitcoin? Zlato? Akcie? Alebo striebro?☜
Prihlás sa, prosím!

Všetky komentáre musia byť odoslané registrovanými užívateľmi. Prosím, klikni tu na prihlásenie, alebo registráciu!

Prosím, over si platnosť svojich prihlasovacích údajov. Ak u nás ešte nemáš účet, registruj sa zadarmo. Klikni tu pre zatvorenie tohto okna.

Bol si úspešne odhlásený! Toto okno sa automaticky zavrie!

Niečo sa pokazilo počas odosielania tvojej správy. Skús to znova, klikni tu, prosím!

Tvoja správa bola odoslaná, ďakujeme!

Stránka bola uložená, načítaj si znova, prosím!

Page has been created, you will be redirected now!

URL už existuje!

Cesta k fotke nie je unikátna!

Skutočne odstrániť túto stránku z databázy?

Stránka bola úspešne odstránená, teraz budeš presmerovaný!

Stránka nemohla byť odstránená!!

Táto konkrétna stránka nepovoľuje diskusiu. Skús nájsť článok, ktorý je tvojej rybke, rastlinke, alebo problému bližšie, pretože cez 99% našich stránok umožňuje diskusiu. Dôvod, prečo sme na tomto článku nepovolili diskusiu je ten, že je príliš obšírna. Ďakujeme za pochopenie! Klikni tu pre vyhľadávanie!

Naozaj odstrániť tento obsah zo stránky?

Skutočne odstrániť tento obrázok zo stránky?

Skutočne odstrániť tento obrázok zo stránky?

Vybraný komentár bol úspešne odstránený!

Vybraný obrázok bol úspešne odstránený!

Je potrebné zadať prihlasovacie meno, alebo emailovú adresu

Prístup k účtu bol obnovený, pozri si nové správy v tvojej emailovej schránke pre ďalší postup