Chov Prísavníka Škvrnitého – Rozmnožovanie, Kŕmenie, Starostlivosť, Temperament a Obrázky
Rýchla navigácia
Brief Description
Táto stránka je venovaná všetkým akvaristom, ktorí chovajú, alebo zvažujú chov Prísavníkov. Popisuje chov prísavníkov, odpovedáme na najčastejšie kladené otázky a taktiež ponúkame obrázky tejto rybky. Niekedy môže byť táto stránka príliš osobná, no osobné skúsenosti sú zrejme najlepším zdrojom informácií. Kedysi bola táto stránka skrátenou verziou tipov na úspešný chov Prísavníkov, no nie každý akvarista bol oboznámený s potrebou zabezpečenia správneho chemizmu vody, teploty a iných faktov, ktoré udržujú tieto rybky spokojné. Keďže (nanešťastie) je mnoho predajcov svojimi skúsenosťami poriadne pozadu, a keďže dokonca niektoré webstránky ponúkajú sčasti zavádzajúce informácie, ktoré sú len prepisom bez osobných skúseností, chovateľ často nevie, ako zabezpečiť spokojnosť svojim rybkám. A práve preto je tu táto stránka, ktorá medzi iným informuje aj o tvrdosti vody, teplote, pH, uhličitanovej tvrdosti, prúdení vody a v podstate o všetkom, čo je potrebné pre úspešný chov Prísavníkov škvrnitých.
Úvod
Ich latinské meno je Ancistrus Cirrhosus. Pochádzajú z riek dažďových pralesov Južnej Ameriky, a preto by ste im v akváriu vytvoriť podmienky čo najbližšie k ich prirodzeným. Čiže v akváriu by mali mať náplavové drevo, veľa rastlín, kamene, jaskyne, rýchlejší prúd vody a voda by mala byť dobre okysličená. Keďže v riekach, odkiaľ pochádzajú, je málo svetla a samotná voda nie je priezračná, prirodzenejšie im bude tlmené svetlo.
Podobne ako Gupky, Mečúne, či Tetry, aj Prísavníci patria ku skupine tropických sladkovodných akváriových rýb, ktoré sú chované najbežnejšie a najčastejšie ich v obchodoch nájdeme ako rybky, ktoré „sú prisaté na skle, alebo dne, a objedajú povrch“. Napriek tomu, že existuje aj dosť rozšírená albino forma, zvyčajne sú Prísavníci tmaví, škvrnití a staršie jedince majú „fúziky“. Tieto relatívne malé rybky, ktoré zvyčajne dorastajú do veľkosti 10-13 centimetrov, sú „doplnkom“ veľkého množstva akvárií a ja osobne som si ich obľúbil až do tej miery, že sa o nich vyjadrujem v superlatívoch. Moje skúsenosti, tipy a návody sú teda zhrnuté nižšie a boli nadobudnuté ešte pred spustením webu Aqua-Fish.Net.
Základné požiadavky a úvod do ríše Prísavníkov škvrnitých
Prísavníci sa stali súčasťou mojich akvárii už v roku 2000 a ihneď som pozoroval, že ich nároky ohľadom miesta sú minimálne, a to aj napriek tomu, že (ako je uvedené vyššie) dospelé jedince dosahujú dĺžky 13 cm. Taktiež je vhodné uviesť fakt, ktorý hovorí o tom, že samičky dorastajú menšie ako samčekovia, no ich brušká sú trochu oválnejšie, keďže sa v nich vytvárajú vajíčka. Navyše sa tieto rybky znášajú veľmi dobre, čo platí aj o znášanlivosti k iným druhom, a teda akvárium so základňou 50x50 cm môže byť dobrým domovom dokonca pre 15 Prísavníkov. Je zrejme viac akvaristov, ktorí tak isto ako ja, kúpili prísavníkov ako nováčikovia, a tiež nevedeli rozoznať rybky podľa pohlavia, no nejakým spôsobom sa im v akváriu podarilo nastaviť podmienky tak, že sa to rybkám páčilo. Až neskôr sa títo akvaristi dozvedia, že medzi pohlavné rozdiely sa zaraďuje aj prítomnosť, prípadne veľkosť „fúzikov“, ktoré sú dominantou silných samcov. Dokonca sfarbenie samcov je intenzívnejšie v porovnaní so sfarbením samičiek. Dokonca pri správnom založení akvária sa tieto rybky dokážu množiť tak intenzívne ako Gupky, v podstate im stačí nájsť si miesto (obvykle plochý kameň, pod ktorý sa dokážu zmestiť) a nové Prísavníky škvrnité vám budú pribúdať raz mesačne. Taktiež je dobré umiestniť do akvária jaskyne a objekty rúrkovitého tvaru, tieto takisto stimulujú rozmnožovanie, ale prispievajú aj k šťastiu jedinocv v nádrži, pretože nebudú vznikať šarvátky okolo toho, kto si bude hovieť na tom najlepšom mieste. Na úvod je vhodné podotknúť, že chov Botií alebo iných rýb, ktoré obývajú spodné vrstvy akvária, nie je dobrou kombináciou s Prísavníkmi v zmysle rozmnožovania, keďže takéto rybky sú schopné zjesť poter a vajíčka. Totiž sledovať, ako sa mesiac čo mesiac na kameňoch, pod naplaveným drevom, a inde znova a znova objavujú nové Prísavníky je veľmi dobrý pocit. Mnoho chovateľov je presvedčených, že odchov mláďat Prísavníkov je zložitý proces, no pri správne založenom akváriu je to hračka, o čom svedčí aj to, že mne osobne sa počet Prísavníkov zvyšoval každomesačne. O tom ale nižšie.
Aký typ akvária je vhodný pre chov Prísavníkov?
V akváriu by ste mali pre Prísavníkov zabezpečiť dostatok miest na skrývanie, keďže to nie sú rybky, ktoré sú najaktívnejšie počas dňa. V noci je možné pozorovať ich zvýšenú aktivitu, keďže sa jedná o nočné živočíchy. Ak mate zarastené akvárium, prípadne akvárium s množstvom naplaveného dreva, budete pravdepodobne svedkami ich leňošenia počas dňa. Moje Prísavníky sa zvyknú skrývať počas dňa pod rastlinami a na tmavých miestach, pričom začnú byť aktívne až pri kŕmení, no to zas neznamená, že sú nehybne na jednom mieste celý deň. Miesta na skrývanie sú potrebné aj z hľadiska zvyšovania šancí na prežitie novonarodených mladých rybiek. Pod termínom miestami na skrývanie je samozrejme myslené naplavené drevo, jaskyne, ale aj živé rasltiny ako napríklad Anubias nana, či Javský mach, ktoré tieto rybky milujú. Dávajte si pozor na Akary, Skaláre a Guramy v akváriu s Prísavníkmi, pretože bez miest na skrývanie budú mladé rybky pred spomenutými druhmi, ktoré sú známe svojou teritorialitou, v neustálom ohrození – ide predovšetkým o novonarodené rybky, tieto sú veľmi zraniteľné. Navyše, ak sa napríklad Skaláre práve množia, budú naháňať iné rybky, ktoré sa im pripletú do teritória. Dokonca jeden z mojich Prísavníkov je svedkom takéhoto správania, keďže zo všetkých 30-40 mláďat prežil nájazdy Gurám iba on, potom som Prísavníky množil za, pre nich, bezpečnejších podmienok.
Čo sa týka výšky akvária, tá nerozhoduje, no zamerajte sa na prevzdušňovanie, ktoré je často podceňované a je naozaj pre tieto rybky dôležité. V prípade, že je hladina kyslíka v akváriu príliš nízka, Prísavníci budú plávať k hladine, aby sa nadýchli. Oproti mnohým rybkám majú tú výhodu, že disponujú primitívnymi pľúcami, a to im umožňuje dýchať atmosferický kyslík. V kombinácii s vyššie spomenutým je jasné, že pre malé rybky je nízka hladina kyslíka nebezpečná, pretože sa pri pávaní k hladine stávajú ľahkým terčom pre predátorov. Akonáhle dosiahnu dĺžku aspoň 2cm, stávajú sa ťažším cieľom, keďže sú väčšie a tým pádom silnejšie, rýchlejšie a tiež viac odolné.
Ako je to s teplotou akvária?
Prísavník škvrnitý prežije aj pri teplota 18°C, čo sa mi podarilo dosiahnúť pri zabudnutom otvorenom okne v zime, no osobne neodporúčam teplotu nižšiu, ako je 21°C. Ideálna teplota sa pohybuje medzi 22-25°C, čo však neplatí v letnom období, kedy teplota môže bez problémov rásť k 28°C. Vyššiu teplotu neodporúčam, keďže je všeobecne známe, že pri vyšších teplotách je obsah kyslíka vo vode nižší a rybky budete namáhať tým, že budú musieť plávať k hladine.
Ideálna potrava pre Prísavníkov škvrnitých
Tieto na dne žijúce rybky obľubujú napríklad tablety od SERA, larvy pakomárov - patnetky, malé červy, dokonca malý hmyz, dafnie a novovyliahnuté žiabronôžky - Artemia salina. V podstate ale budú jesť všetko, čo spadne na dno a mladé ryby jedia aj riasy z akvária, staršie budú lenivé a radšej si počkajú na hotové jedlo. Mojim Prísavníkom sedeli SERA „tabletky“ počas doby, keď som ich nechal pravidelne množiť sa. Tieto tablety sú dostupné ako mäsové a zeleninové. Toto jedlo sa ukázalo byť vhodné, čo podporuje aj moja skúsenosť ohľadom chorôb – počas chovu týchto rýb som nezaznamenal žiaden neočakávaný úbytok kvôli chorobám a rybky ostali zdravé. Je ale dôležité uvedomiť si, že ak vám 4 Prísavníci denne skonzumujú 4 tabletky, tak 30 jedincov ich denne zje viac ako 20, čo môže ovplyvniť ďalšie plány ohľadom množenia. Na druhej strane by som rád uviedol, že neopovrhnú jedlom spadnutým na substrát a tým pádom pomáhajú udržiavať akvárium čistejšie. Okrem toho pamätajte na to, že žiadna rybka nechce jesť rovnakú stravu 365 dní v roku, a preto ich nekŕmte iba larvami pakomárov alebo žiabronôžkami (Artemia salina), ale typy jedál striedajte čo najčastejšie. Pozor na prekrmovanie, pretože tieto rybky môžu umrieť, ak sa prejedia! A ako posledný tip ohľadom stravy by som rád uviedol, že Prísavníci milujú mrkvu, skúste dať kúsok surovej mrkvy na substrát a nechajte rybky, nech vám poskytnú show, ktorú len tak niekde neuvidíte. Mrkva je navyše zdrojom vitamínov, čo v konečnom dôsledku udržiava vaše ryby zdravé. Čo sa týka stravy, je ešte jedna dôležitá vec, a to, že v akváriu vyžadujú náplavové drevo. Robí ich to nielen štastnejšími, akvárium viac prirodzeným s prirodzene sa uvoľňujúcimi trieslovinami, ale jeho ožužlávanie pomáha aj pri trávení!
Tvrdosť vody, pH a čo iné ešte zohľadniť?
Aj keď je pH pre novonarodené rybky veľmi dôležité, ako rybky starnú, ich odolnosť sa zvyšuje a to platí nielen o pH. Ako mnoho začiatočníkov som ani ja kedysi nesledoval chemizmus vody, no neskôr, keď som sa zoznámil s parametrami vody, som zistil, že sa im najlepšie darí – čo sa týka rozmnožovania – vo vode s pH 6.5, čo je jemne kyslá voda (voda s hodnotou pH 7 je neutrálna, a viac ako 7 znamená, že voda je zásaditá) a s teplotou v rozmedzí 22-28°C. Celková tvrdosť vody je premenná, ktorá tieto rybky príliš nerozčuľuje, no je dôležité zabezpečiť, aby neklesla pod 4 a aby nevzrástla nad 24! Akonáhle dokážete zabezpečiť kontinuálnu mineralizáciu vody vo vašej nádrži, nie je potrebné prevádzať testovanie každý týždeň. Pravidelné výmeny vody vám pomôžu zabezpečiť správnu mineralizáciu, a ak nie ste profesionál, radšej robte každotýždenné výmeny, čím pomôžete rybkám a rastlinám ostať zdravé.
Vo všeobecnosti platí, že pH by malo byť neutrálne, no ak to nie je možné zabezpečiť, radšej sa vydajte smerom ku kyslejšiemu prostrediu, ako k zásaditému. To, či je pH 6,5 alebo 7 nerozhoduje a je to rybkami brané v podstate rovnako. Monitorujte ale uhličitanovú tvrdosť, ktorá musí byť minimálne 4, čo je mimoriadne dôležité hlavne pre novonarodené rybky! pH je pri uhličitanovej tvrdosti 4 a viac stabilné, no pri hodnote 3 a menej neviete zaručiť stabilitu pH. Ako je už uvedené vyššie, celková tvrdosť vody by mala byť niekde medzi 4 a 20 až 24. Rybkám až tak celková tvrdosť nevadí a osobne som ich choval pri rôznych hodnotách, ktoré ale nesmiete meniť „cez noc“!
Koľko Prísavníkov môžem chovať?
Odpoveď nie je jednoduchá a závisí aj od počtu samcov a samíc v akváriu. Samčekovia bývajú viac teritoriálni, no vedia si na seba zvyknúť akonáhle si vyjasnia to, kto je v nádrži boss. Ak im poskytnete jaskyne a naplavené drevo, potom 1 Prísavník vyžaduje približne 10 štvorcových centimetrov. Rastliny by mali byť súčasťou vašej nádrže, keďže pomáhajú rybkám rozdeliť si teritória a taktiež pomáhajú filtrovať vodu.
Rozmnožovanie Prísavníkov škvrnitých
Ako som už naznačil, rozmnožovanie nie je ani príliš zložité, ani príliš jednoduché. Počas rozmnožovania chovajte vaše rybky pri teplote 24-26°C, no teplota nie je jediným dôležitým aspektom, ktorú určuje výsledok snahy rozmnožiť sa. Snaha chovateľa by sa mala sústreďovať na schopnosť samca ochrániť nakladené vajíčka, pretože tieto môžu byť veľmi ľahko ohrozené v prípade, že máte v nádrži iné rybky, ktoré obývajú spodné vrstvy akvária. Napríklad Botiám sa musí zabrániť prístup k vajíčkam. Aj preto je najvyššia šanca úspešne rozmnožiť Prísavníkov v na to určenej rozmnožovacej nádrži. Samička nakladie vajíčka pod naplavené drevo, prípadne v jaskyniach, alebo v rúrkovitých štruktúrach. Po oplodnení samcom ich ten bude chrániť, pričom oplodnené vajíčka sú žltej farby. Je normálne, že samca nebudete vidieť aj 3-4 týždne, čo závisí aj od počtu samíc v akváriu a tiež na ich ochote množiť sa. Od oplodnenia až po narodenie samček vajíčka ovieva. Je to doslova zautomatizovaný proces, do ktorého by akvarista nemal v nijakom prípade zasahovať.
Na rozdiel od očakávaní množstva chovateľov, Prísavníky nejedia svoje mladé a ani vajíčka. Jedným z najdôležitejších faktorov množenia týchto rýb je určenie pohlavia, čo sa dá najjednoduchšie určiť cez prítomnosť fúzikov, ktoré sú charakteristické pre samce. No ak chováte viacero samcov v jednej nádrži, menej dominantným samcom tieto fúziky nenarastú. Pár je schopný množenia akonáhle dosiahne veľkosť 7-8 centimetrov, čo ale závisí aj na strave. Čím viac proteínov v strave, tým rýchlejší rast a do určitej miery sa týmto dá urýchliť aj dospievanie. Vo všeobecnosti ale platí, že prerastená ryba ešte nemusí byť pohlavne dospelá a Prísavník škvrnitý obvykle dosahuje pohlavnú dospelosť vo veku 6 až 10 mesiacov.
Ako často sa Prísavníci množia
Ak ich chováte, a ak im poskytnete ideálne podmienky, potom sú schopné a ochotné rozmnožovať sa raz mesačne. Je však nutné dodať, že sem-tam sa vyskytne pauza, ktorá je prirodzeným javom.
Čo by mali akvaristi vedieť pred tým, ako si zaobstarajú Prísavníka
- Tieto rybky zvyčajne žijú 8 a viac rokov, preto ich nekupujte ak máte v pláne zriadiť akvárium na 1 či 2 roky.
- Prísavník škvrnitý je veľmi mierumilovná ryba, no aj tak potrebuje priestor. Dospelí samci občas bojujú, a to hlavne o teritórium a ak sa náhodou stretnú. Našťastie však nebojujú na smrť. Ak vezmete do úvahy, že sa sem-tam rozmnožia, akvárium môže byť ľahko premnožené, čo môže viesť k tomu, že sa samce budú stretávať častejšie. Ich premnoženie ešte neznamená, že by ste sa ich mali zbaviť čo najskôr. Naopak, nájdite im nový domov až vtedy, keď dorastú do veľkosti aspoň 6 cm. Toto tvrdenie sa opiera o dva argumenty, ktorými sú: Dospelé rybky sa ľahšie aklimatizujú na nové prostredie, a dospelé rybky môžete lepšie predať, keďže majú často netradičné vzorovanie, dlhšie plutvy a pôsobia majestátnejšie ako maličké dvojcentimetrové potvorky.
- Ako je už spomenuté pri odstavci o kŕmení, Prísavníci milujú mäsitú potravu, larvy, červy, tablety a dokonca aj jedlo pre Americké cichlidy. Často sa ale môžete stretnúť s predajcami, ktorí vás budú presviedčať o tom, že prísavníkom bohato stačí objedať riasy v akváriu! To je mylná predstava, no na druhej strane práve novonarodené rybky preferujú objedanie rias až pokým nedosiahnu približne 2-3 centimetre, kedy sa nezvyknú toľko schovávať.
- Prísavníci vyžadujú naplavené drevo. Raz som skúšal chovať prísavníkov bez dreva a v nádrži sa im príliš nedarilo. Akonáhle boli presunutí do akvária s drevom, „ožili“ a stali sa aktívnymi aj počas dňa. Okrem zdroja rias im naplavené drevo slúži aj ako miesto, kam sa môžu schovať a kde môžu oddychovať. Voda sa ale po ňom bude pravdepodobne sfarbovať do žlta. Nebojujte proti tomu, žlté sfarbenie spôsobujú triesloviny, ktoré prispievajú k šťastiu a aj zdraviu Prísavníkov.
Kompatibilita s inými druhmi
Ako je už spomenuté vyššie, Prísavníci sú mierumilovné rybky a darí sa im s Pancierničkami, Skalármi, Diskusmi (Terčovce) a s ďalšími mierumilovnými rybami (hlavne ak je na dne dostatok miest na schovávanie). Je naozaj dôležité vyberať iba priateľské druhy, pretože aj trochu agresívne rybky môžu zmariť vaše plány ohľadom rozmnožovania Prísavníkov. Napríklad Botie budú pojedať vajíčka, keďže sú dostatočne silné a agilné, aby vystrnadili samca z hniezda, a to hlavne v prípade, ak ich je v akváriu viac. Taký pancierniček so svojou veľkosťou určite nebude Prísavníka obťažovať. No dokonca Kotúľky (slimáky) môžu ohroziť celé snaženie, pretože sa pohybujú pomaly a samce ich nepovažujú za hrozbu. Nakoniec môžu zjesť všetky vajíčka.
Video
Stiahni si naše video s Prísavníkmi: tu (cca 7,3 MB, mpeg formát, typ MPEG-1, rozlíšenie 640x480 pixelov).
Obrázky Prísavníkov
Nižšie je fotogaléria pridaná dňa 30.11.2006. V prípade, že ich chcete použiť na vlastnej web stránke, omuestnite na ňu odkaz na zdroj (aqua-fish.net). Kliknutím na konkrétny obrázok sa zväčší.
Obrázky pridané dňa 22 Februára 2011
Otázky a odpovede – o Prísavníkoch
20 Marca 2011 sme spojili viaceré sekcie tejto webovej lokality a nižšie sú uvedené otázky, ktoré súvisia s Prísavníkmi (nielen P. škvrnité) a Pancierničkami.
-
Prečo moje Prísavníky plávajú k hladine?
Odpoveď: Mnohé Prísavníkovité ryby sú labyrintnými rybami, čo znamená, že majú primitívne pľúca a takto sa nadýchavajú.
-
Prečo moje Prísavníky neplávajú hore-dole po nádrži?
Odpoveď: Väčšina Prísavníkovitých rýb su nočné živočíchy a tým pádom sú najaktívnejšie v noci, keď sa svetlá zhasnú. Počas dňa väčšinou vyhľadávajú úkryty.
-
Ako môžem urýchliť rozmnožovanie mojich Prísavníkov?
Odpoveď: Chovajte viacero samíc s jedným samcom a vytvorte množstvo miest, kde sa môžu vytierať. Rúrkovité štruktúry a jaskyne sú pre tento účel ideálne. Taktiež kŕmte pár živými a mrazenými larvami, červami a iným jedlom bohatým na proteíny.
-
Ako veľké majú byť rybky, aby sa množili?
Odpoveď: Zvyčajne to je minimálne 10 centimetrov, no to záleží na konkrétnom druhu. Napríklad Pancierniček, ktorý v dospelosti nepresiahne 6 centimetrov, zvykne dospievať pri dĺžke 4 cm. Samce, ktoré nie sú dominantné, sa môžu množiť aj pri menšej veľkosti.
-
Kde môžem kúpiť Prísavníkov škvrnitých?
Odpoveď: Skúste to v najbližšom obchode s akvaristickými potrebami a akváriovými rybkami, prípadne skúste lokálne internetové fóra. Nikdy nekupujte neaktívne ryby, ktoré vyzerajú choré. Taktiež si poriadne prehliadnite nádrže v obchode, a ak nájdete viacero mŕtvych alebo chorých rýb, radšej sa nákupu rýb v takejto predajni vyhnite.
Video #2 a #3
Stiahnite si naše video, ktoré zachytáva súboj dvoch Prísavníkov: klini sem pre download, súbor má približne 274.5 MB. Ďalšie video zobrazuje kŕmenie Prísavníkov: klikni tu pre download, video má približne 58 MB.