Cichlidy Nového Sveta

Prečo ich nájdeme iba v určitých oblastiach?

Odpoveď je jednoduchá. Predtým než sa kontinenty rozdelili do dnešnej podoby, existoval superkontinent s názvom Gondwana. Tu sa cichlidy vyvinuli, a keďže sa Gondwana pred 150 miliónmi rokov rozpadla, cichlidy sa tiež oddelili. Cichlidy Starého sveta nájdeme na africkom kontinente a cichlidy Nového sveta obývajú Strednú a Južnú Ameriku. Verí sa, že tento rod sa za posledných 90 miliónov rokov rozvinul do rôznych poddruhov.

Cichlidy sa stali jednými z najpopulárnejších akváriových rýb z niekoľkých dôvodov:

• Väčšina cichlíd je nenáročná na chov, kvalita vody musí byť udržiavaná na vysokej úrovni, čo so sebou prináša najkrajšie farby a najlepšie črty v správaní rýb, no veľa cichlíd sa nedožíva vysokého veku.
• Rôzne sfarbenia druhov sú dosť výrazné, no ak sa predávajú ako mladé ryby, mnohí chovatelia okolo nich v obchodoch iba prejdú, lebo netušia akými nádhernými sa tieto ryby časom stanú.
• Veľa chovateľov začína s rozmnožovaním rýb práve u cichlíd, keďže sú v správnych podmienkach schopné počať mnoho mláďat. Sú oveľa starostlivejší rodičia ako ostatné ryby.
• Cichlidy si časom zvyknú na svojich chovateľov a stanú sa veľmi krotkými, dokonca až tak, že prijmú potravu z chovateľovej ruky. Môže im trvať pár týždňov, kým si zvyknú na nové prostredie, no veľmi skoro si uvedomia, kto ich zásobuje potravou.
• Cichlidy Nového sveta môže byť ďalej rozdelené na trpasličie cichlidy, väčšie amazonské cichlidy a neotropické cichlidy. Tieto cichlidy budú mať rôzne požiadavky na nádrže a rozlišnú náročnosť chovu, čiže pred kúpou ryby si o nej pozisťujte informácie, najmä aby ste sa uistili, že vaša nádrž bude dostatočne veľká aj pre väčšie cichlidy s dĺžkou do 35cm.
• Trpasličie cichlidy zvyknú byť dosť pasívne, ako vždy existujú výnimky, a často bývajú zaradené do spoločenstiev. Väčšie cichlidy sú zas klasifikované ako agresívne ryby s povahou predátora, a tak mávajú akváriá určené čisto pre ne.
• Ako sa už spomenulo, cichlidy Nového sveta sa dajú skrotiť, a to nielen pretože veria svojmu chovateľovi, ale aj pre ich vysokú úroveň inteligencie, ktorá vytvára unikátne povahy zbožňované chovateľmi.

Skoro všetky cichlidy Strednej a Južnej Ameriky sú monogamné, a keď sa popária, vytvorí sa medzi nimi silné puto. Kladenie vajíčok je väčšinou spojené so substrátom, často si na vajíčka vykopú diery do piesku, alebo ich nakladú na skaly či do malých jaskýň.

Cichlidy Južnej Ameriky pochádzajú z kyslých, tmavých vôd. Niektoré z týchto podmienok sa ťažko v akváriách napodobujú, no je to možné. pH sa v niektorých južných oblastiach pohybuje iba okolo 6, kým v stredných a severnejších oblastiach Ameriky existuje veľa rozdielnych podmienok v malých oblastiach, a kvôli tomuto sa tieto cichlidy ľahko prispôsobia rozlišným akváriovým podmienkam.

Cichlidy Severnej a Strednej Ameriky

Skoro všetky cichlidy Strednej Ameriky patria do skupiny známej ako cichlazomy, nájdeme ich vo všetkých typoch vôd, vrátane jazier, potokov a riek. Skvostné sfarbenie je určite znakom týchto rýb, no menšou nevýhodou je, že sú konfliktné k svojim spolubývajúcim v akváriu. Väčšina cichlazom narastie do dĺžky 20 cm; no existujú aj také druhy, ktoré sú dlhé iba 10-12 cm. Tieto ryby potrebujú veľa priestoru; najmenší priestor, v akom by mali byť chované je 120 cm. Pre spolubývajúcich by ste mali zabezpečiť skrýše, aby si oddýchli od harašenia cichlíd. Väčšina chovateľov im poskytne vyvalené črepníky alebo aj terakotové potrubie simulujúce jaskyne, proste hocičo, kde sa budú môcť ukryť.

K rastlinám sa budú cichlidy správať rovnako ako ku spolubývajúcim; cichlidy ich zožerú alebo vykorenia, preto ich väčšina chovateľov ani do nádrže nepridá. Cichlazomám vyhovuje široká škála pH; pH 7 - 8.5 je primerané, pretože uprednostňujú zásaditú vodu, narozdiel od juhoamerických cichlíd, ktoré majú rady mäkkú a kyslú vodu.

Najviac sporov vzniká počas rozmnožovania, keď samce súperia o právo páriť sa a zabezpečujú si svoje teritóriá; preto je potrebného veľa plávacieho priestoru, aby sa mohli dať ryby v prípade potreby na ústup.

Cichlazomy sú spokojné skoro s každou potravou, ktorú im ponúknete, sú dosť pažravé; treba dať pozor, aby ste ich neprekŕmili. Ideálna je živá potrava, nasekané dážďovky, larvy hmyzu, bahenníky červené rovnako ako vločky či granulky. Súčasťou potravy by mala byť aj zelenina ako špenát alebo hrášok.

Po nakladení vajíčok je pre samičky normálne, že ich ochraňujú pomocou plutiev a samce zas odháňajú hocikoho, kto sa k hniezdu priblíži. Aj keď už budú mladé plávať samostatne, bude toto ochranné správanie ešte chvíľu trvať. Ak rodičia nakladú ďalšie vajíčka, je dobré mladé ryby presunúť do inej nádrže, lebo práve ony by sa mohli stať obeťami agresie rodičov, ktorí by už chránili nové vajíčka. Niekoľko cichlíd Strednej Ameriky majú známe hovorové mená, čiže teraz urobím krátky profil niektorých z nich, pretože je ich priveľa, aby sa šlo do detailov.

Cichlazoma zebrovitá

Odborný názov - Archocentrus nigrofasciatus

Kto choval tento druh ryby vie, že si vie začať do každej ryby, aj do väčšej než je ona sama. Má taktiež prezývku "vodný králik", a to z dobrého dôvodu, je totiž skoro nemožné, aby sa vám nepodarilo rozmnožiť túto rybu. Je zebrovitou, pretože má levanduľovo modré telo s tmavými pruhmi. Samce majú zvyčajne tmavšie pruhy ako samičky a viac zaostrené plutvy. Samičky majú ružovejšie brušká a sú celkovo menšie a oblejšie než samce. Cichlazomy zebrovité tolerujú širokú škálu pH, hocičo od 6.0 do 8.0. Ja mám skúsenosť, že sa im najlepšie darí v akváriu určenom čisto pre ne. Vždy som choval dve samičky s jedným samcom, lebo ak by boli chované s inými druhmi rýb, tak by ich šikanovali. Toto šikanovanie často končí aj smrťou, preto sa to neoplatí riskovať. Prijmú akúkoľvek potravu, no kúsok zeleniny a žiabronôžiek zlepší ich celkovú farebnosť. Ak sa ich rozhodnete chovať aj s inými druhmi zvoľte druhy cichlazomy perleťovej alebo festae, ktoré sa im vyrovnajú v ich agresivite. Kvalita vody nie je prvoradá, no ako u všetkých rýb, aj im sa snažte dať to najlepšie.

V prírode ich nájdeme najmä v Guatemale, Salvadore, Kostarike a Paname. Ak ich chcete rozmnožovať, ideálnym miestom pre samičku na kladenie vajíčok je prevrátený črepník.

Cichlazoma Perleťová

Odborný názov - Rocio Octofasciata (Cichlasoma Octofasciatum)

Veľa rokov bola táto ryba favoritkou medzi chovateľmi cichlíd. Je lepšie chovať ich v akváriách určených iba pre ne, keďže netolerujú ostatné druhy rýb. Veľmi dôležitá je veľkosť nádrže, pretože dospelé jedince dosahujú až 25 cm. Mladé ryby sú spokojné aj s nádržou, kde majú priestor okolo 120 cm, no dospelé ryby už budú potrebovať čosi väčšie. Cichlazoma perleťová má trochu pretiahnutejšie telo než iné cichlidy a u samcov sa môže počas dospievania vyvinúť hrb na čele. Samce majú špicaté dorsálne a análne plutvy; plutvy samičiek budú kratšie a oblejšie na pohľad.

Samec má základnú farbu tmavohnedú, no počas doby rozmnožovania sa môže táto farba zmeniť na tmavomodrú. Po stranách majú veľmi jasnú modrú alebo zelenú bodku. Ich líca a pokrievky žiabier by mali byť pokryté modrými bodkami a pery by mali mať bledomodré. Samička zvykne byť menej farebná ako samec.

Sú ďalšími cichlidami, o ktoré sa ľahko stará; vyhovuje im hocijaká potrava, hlavne živá. V nádrži by mali mať dostatok skrýš ako jaskyne či kopy skál, tiež môžete pridať aj naplavené drevo, aby mali viacej miest na preskúmanie. Budú potrebovať aj otvorený priestor, pretože kladú vajíčka do dier v substráte, takže použite jemný štrk alebo piesok. Po vytvorení páru by mali klásť vajíčka stále dokola.

Herichthys Cyanoguttatus

Odborný názov - Herichthys Cyanoguttatus

Herichthys Cyanoguttatus nie je ryba pre začiatočníkov, je známa svojou bojovnou povahou, no i tak je populárnou u dychtivých chovateľov cichlíd.

Jej prirodzeným prostredím je Rio Grande blízko Texasu a Mexika a v rokoch sedemdesiatych sa tento druh dostal aj na Filipíny.

Dospelá ryba dorastie do dĺžky 30 cm, preto ju nedávajte do akvária s menšou dĺžkou ako 120 cm. Má nádherné zlaté sfarbenie s perleťovými odleskami. Na tele a plutvách má biele a tyrkysové bodky. Na niektorých rybách je dokonca vidieť aj tri čierne pásy. V období rozmnožovania sa tieto čierne pásy ešte zvýraznia a stmavnúť môže aj brucho. U týchto rýb nie je ľahké odlíšiť pohlavia, no samičky sú zvyčajne menšie a s menej výraznými farbami.

Jednu Herichthys Cyanoguttatus by ste nemali chovať v menšej nádrži ako 335 litrov, a ak chcete chovať pár, tak ten by mal byť aspoň v 560 litrovej nádrži. Ako cichlazoma perleťová, aj tieto ryby majú rady skrýše zo skál a dreva, tiež im do nádrže pridajte rastliny na vytvorenie malých teritórií. Rastliny by mali byť silné a odolné, pretože Herichthys Cyanoguttatus vykopávajú diery do substrátu, ktoré by niekedy mohli prispieť k vykoreneniu rastliny. Na vytvorenie skrýše, môžete do nádrže pridať aj plavájúce rastliny.

Pretože sú tieto ryby citlivé na pokles kvality vody, potrebujete vysoko kvalitnú filtráciu a časté výmeny vody.

Pochutia si na väčšine potravy, no určite pridajte do jedálnička aj zeleninu a potravu s vysokým obsahom bielkovín, napríklad dážďovky.

Vajíčka sa kladú na rovný povrch ako napríklad skala, ktorú najprv rodičia očistia, no buďte ostražití, lebo pred rozmnožovaním môže byť samec k samičke agresívny. Tesne predtým ako sa vajíčka vyliahnu, rodičia vykopú niekde nablízku dieru v substráte, kam sa mláďatá presunú po narodení, aby ich tam rodičia mohli chrániť.

Aby sme to zhrnuli, cichlidy Strednej a Severnej Ameriky sú dosť agresívne druhy, preto im starostlivo vyberte spolubývajúcich. Vyhovuje im široká škála pH, no uprednostňujú nižšie teploty s maximom do 24°C. Väčšina druhov je dosť plodná a má dobré rodičovské schopnosti.

Cichlidy Južnej Ameriky

Zo všetkých druhov cichlíd, sú juhoamerické cihlidy moje obľúbené. Tieto ryby sú veľmi rôznorodé, každá s vlastnými črtami a osobnosťou. Veľkosti týchto druhov sú od tých najmenších trojcentimetrových, až po tie 60 cm dlhé. Narozdiel od cichlíd Strednej a Severnej Ameriky majú tieto druhy radšej mäkké a kyslé vody a v niektorých prípadoch potrebujú mať tú najkvalitnejšiu vodu spomedzi rýb v akváriu. Čo sa týka nádrže s rastlinami, niektoré druhy ich môžu vykoreniť a narobiť poriadnu spúšť. V obchodoch nájdeme veľa známych druhov týchto rýb, najznámejšie sú skaláre, veľa fanúšikov majú aj cichlidy pávie, a mojimi najobľúbenejšími sú terčovce. Väčšina druhov nemá problémy s rozmnožovaním, ak sú v správnych podmienkach, no mnoho rokov párenia v zajatí spôsobilo, že sa pomaly vytráca prirodzené sfarbenie rýb. Najväčšia časť druhov pochádza z Amazonskej panvy a mám skúsenosti, že tieto ryby sú trochu učenlivejšie ako výbušné cichlidy zo Strednej Ameriky.

Skalár vysoký

Odborný názov - Pterophyllum Altum

Pre mňa je toto pravý skalár. Tento druh považujem za čistého skalára, aj keď sa o tom dosť diskutuje. Sú príbuzné obyčajným sladkovodným skalárom v obchodoch, no z mojej skúsenosti, sa ťažšie chovajú, lebo majú väčšie požiadavky na kvalitu vody. Nájdeme ich v Brazílii, Venezuele a Kolumbii; nie je to tak dávno, čo sa predpokladalo, že žijú iba v rieke Orinoco, no potom sa zistilo, že obývajú oveľa väčšiu oblasť. Určite to nie je ryba pre začiatočníkov, ako sa už spomínalo, potrpia si na kvalitnej vode, a v obchodoch vás budú stáť viac ako obyčajné skaláre. Ozajstný skalár vysoký dorastá až do výšky 30 cm, čiže by mali mať nádrž hlbokú minimálne 75 cm. Močiarne drevo, Echinodorus amazonicus a hnedovka krídlatá budú skvelými doplnkami nádrže, no ak uvažujete aj o iných rastlinách skontrolujte najprv, či by prežili v podmienkach ako je teplota 28°- 30°C a pH 4.5-6.5. Takisto ako pri väčšine stredoamerických cichlíd, aj skaláre potrebujú jemný prúd vody, ktorý by napodobnil ich prirodzené podmienky; tieto ryby nemajú rady rýchle prúdy. Rozlíšiť pohlavia je veľmi náročné, no sú to dobrí rodičia, oveľa lepší ako obyčajné skaláre. Najjednoduchší spôsob ako získať páry na rozmnožovanie je vložiť do nádrže skupinu 8 rýb a nechať ich, nech sa samé popárujú.

Skalár amazonský

Odborný názov: Pterophyllum Scalare

Skaláre amazonské považujem za obyčajné skaláre; v obchodoch ich nájdete tisíce a v akvaristike sú veľmi populárne. Nerastú do takých výšok ako skaláre vysoké, dospelý jedinec dosahuje výšku len nejakých 15 cm, čiže sa pre ne používajú plytšie akváriá.

Existuje veľa variánt tohoto druhu, ktoré sa podarili chovateľom úspešne vychovať; tieto druhy sú trochu menej vyberavé, čo sa podmienok vody týka. Nádrž by mala byť vybavená rovnako ako nádrž pre skaláre vysoké, no pre tento druh je ideálne pH trochu vyššie 6.5-6.9.

Tajomstvo ako udržať skalárov šťastných, je kŕmiť ich rôznou potravou, ktorá by mala zahŕňať vločky, žiabronôžky, larvy komára a podobne ako terčovce si pochutnajú na nasekaných hovädzích srdciach. Taktiež budú obhrýzať riasy; vlastne pri čistení nádrže, budú sledovať magnetový čistič a budú čakať, kým do vody nerozptýli riasy. Nie sú takými dobrými rodičmi ako skaláre vysoké, no aspoň základy ovládajú. Mne sa osvedčilo premiestniť rodičov do oddelenej nádrže a vychovávať mladé samostatne.

Ak sú skaláre nespokojné s vodou, zvyknú odmietať žrať, ak sa toto stane, robte väčšie výmeny vody a kontrolujte jej parametre. Tieto ryby sú celkom odolné voči chorobám, určite odolnejšie ako skaláre vysoké, no ak sú v strese, sú náchylné na krupičku.

Hrebenáče

Hrebenáče patria do rodu Crenicichla. Nájdeme ich na celom juhoamerickom kontinente, no väčšina z nich obýva oblasť Amazónie, kde žijú v riekach, potokoch a jazerách. Tieto ryby si potrpia na vysokých teplotách v akváriu, no aj tu existujú výnimky, preto si najprv o nich čo to zistite.

Tieto ryby sú prirodzení predátori; majú pretiahnuté telo a široké ústa. Niektoré väčšie druhy dorastajú až do 60 cm, a na druhej strane trpasličie druhy sú dlhé iba 10 cm. Budú sa skrývať v nádrži a striehnuť na korisť, ktorú budú potom naháňať, až kým ju nechytia. Skaly a močiarne drevo im poskytnú mnoho skrýš, a keď pridáte aj dostatok živej potravy, budete mať veľa príležitostí sledovať ich dynamické správanie. Existuje pár druhov, ktoré vyvinuli svoje lovecké zručnosti a sú schopné chytať aj hmyz na vodnej hladine.

Chovatelia držia hrebenáče v nádržiach s rastlinami; niektoré rastliny môžu vykoreniť, no všeobecne sa o ne zvlášť nestarajú. Ak si nie ste istý, či pridať aj rastliny, skúste druhy ako hnedovka krídlatá alebo anubias prichytené na močiarnom dreve. Odporúčaná veľkosť nádrže je viac ako 225 litrov, no pre trpasličie druhy postačí aj menšia nádrž. Výkonná filtrácia je nutnosťou na dosiahnutie výbornej kvality vody, lebo ak kvalita vody klesne, hrebenáče budú trpieť a možno aj zomrú. Podobne ako pri iných citlivých cichlidách, aj tu sa pripravte na výmeny veľkého množstva vody každý týždeň, aby sa udržiavala kvalitná voda.

pH by malo byť niekde medzi 5.0 a 6.0. Hrebenáče potrebujú veľmi mäkkú vodu.

Hrebenáče sú veľmi dobrí rodičia, nakladú vajíčka v jaskyniach alebo v dierach a po vyliahnutí sa samička stará o mladé a samec chráni hniezdo pred narušiteľmi. Pri mláďatách si treba dávať pozor ak sú rozlišne staré, tak ich treba porozdeľovať do samostatných nádrží, pretože tie staršie by mohli mladšie zožrať.

Cichlidy pávie

Odborný názov - Astronnotus Ocellatus

Cichlidy pávie sú v akvaristike veľmi obľúbené; tieto ryby majú jednoznačne silné osobnosti a sú vysoko inteligentné. Ja som vždy cichlidu páviu prezýval maznáčik, keďže potrebuje veľa pozornosti, aby bola šťastná. Moja cichlida pávia sa výživala v tom, že mi každý deň vplávala do ruky, kde som jej hladkal brucho. Ak som nejaký deň tento rituál vynechal, bola náladová a zvykla poprevracať obsah nádrže. Dokonca akoby vrtela chvostom alebo plávala čudným spôsobom, vždy keď dostala potravu. Takže ak uvažujete o chove tejto ryby, pripravte sa, že ju musíte zamestnávať, lebo inak sa začne nudiť a to môže viesť až k zdravotným problémom. Cichlidy pávie narastajú do veľkých rozmerov, a tak potrebujú aspoň 450 litrovú nádrž. V zajatí dorastú do dĺžky 30 cm. Nakŕmiť ich nie je problém, sú mäsožravé, čiže im ulahodíte akoukoľvek mäsitou potravou, najmä dážďovkami, hovädzími srdciami a kŕmnymi rybami. Taktiež by mal byť do ich potravy zaradený hmyz, napríklad cvrčky, ktoré sú dostupné vo všetkých obchodoch.

K spolubývajúcim rovnakej veľkosti nie sú agresívne, no menšie ryby nikdy nedávajte do nádrže, lebo by boli považované za potravu.

Akceptujú rôzne podmienky vody, no optimálne je pH 6.5-7.0 a mäkká voda. Teplota by mala byť 22-26°C, a inak nemajú nejaké špeciálne potreby.

Ich prirodzeným prostredím je rieka Amazonka, obyčajne v okolí jej prítokov v Brazílii a Paraguaji.

Nádrž by mala byť zariadená jednoducho, ale nie úplne prázdna, lebo či už vo veselej alebo smutnej nálade, rady premiestňujú všetko, čo sa im dá.

Ja by som navrhoval dať do nádrže iba pieskový alebo štrkový substrát, s niekoľkými skalami. Predtým než do nádrže skaly pridáte, tak ich skontrolujte, či nemajú ostré hrany, ktoré by ryby mohli poraniť. Taktiež sa odporúča denne skontrolovať prístroje v nádrži, pretože pri každej príležitosti sa budú snažiť vypudiť z nádrže teplomery alebo filtrové trubice.

Cichlidy pávie sa dajú rozmnožovať v akváriu, no buďte pritom opatrný. Kladú veľa vajíčok, keďže je v prírode veľká miera úmrtnosti a síce to bude v akváriu o čosi lepšie, stále o veľa vajíčok/mláďat prídete.

Rozpoznať pohlavie rýb nie je jednoduché; vyzerajú úplne rovnako až na to, že samička kladie vajíčka. Jedinou cestou ako spustiť rozmnožovanie je, ak si kúpite skupinu cichlíd pávích a dovolíte sa im popárovať. Vajíčka potrebujú naklásť na rovnú skalu alebo niečo podobné, a ak nemajú takúto možnosť, vykopú si dieru do substrátu až po sklo a potom sem nakladú vajíčka. Pri týchto rybách je trpezlivosť dobrá vlastnosť, pretože najprv si budú mesiace dvoriť a až potom nakladú vajíčka. Treba hľadať signály ako zvieranie čeľuste a naháňanie sa po nádrži.

Záver

Existuje toľko veľa druhov cichlíd Nového sveta, že by som ich mohol opisovať donekonečna. Je dostupných niekoľko dobrých publikácií, ktoré vám poskytnú mnoho informácií o chove týchto rýb, takže to využite, aby ste pred kúpou mali čo najviac vedomostí.

Uistite sa, že máte dosť veľké akvárium vzhľadom na ryby, ktoré tam chcete chovať.

Pripravte sa, že cichlidy Strednej a Severnej Ameriky budú agresívne k svojim spolubývajúcim v nádrži.

Juhoamerické cichlidy si skoro všetky potrpia na dosť kyslú vodu, a teda ak je vaša voda zásaditá, mali by ste investovať do spoľahlivých jednotiek RO (reverzná osmóza), ktoré znížia pH vody. Potom bude potrebné vodu znovu mineralizovať.

Možno ste si všimli, že som do tohoto článku nezahrnul krátky popis terčovcov. Dôvodom je, že na tejto webovej stránke už o nich existuje jeden perfektný článok, ktorý vám odporúčam prečítať.