Molinézie

Všetky molinézie pochádzajú z rodu Poecilia a sú typické svojím sfarbením. Každý druh molinézie má názov, ktorý reprezentuje jeho odlišnosť od ostatných druhov. Nejaké z nich sú: molinézia ostropyská s výzorom pripomínajúcim klin, molinézia veľkoplutvá s plachtiacou chrbtovou plutvou a molinézia čierna so širokou chrbtovou plutvou.

Molinézie sú druhy brakických alebo sladkých vôd, s pôvodom v slaných, brakických a sladkých vodách pobreží Severného Mexika, Guatemaly a Hondurasu. Populácie niekoľkých druhov molinézii sa doviezli na Nový Zéland, do západnej časti USA a na Hawai, aby bola kontrolovaná populácia komárov. Toto bolo možné, vďaka schopnosti molinézii prispôsobiť sa rôznym podmienkam vody.

Molinézie sú v akváriovom priemysle dobre známe ako ryby, o ktoré sa ľahko stará. Nie sú vyberavé, čo sa týka podmienok vody, typov potravy alebo rozmnožovacích návykov. Amatérski akvaristi často začínajú s chovom molinézii pri zoznamovaní sa s akváriom. Molinézie sú príťažlivé, farebné ryby, ktoré sú lacné a nenásilné. Zvyknú dobre vychádzať s ostatnými mierumilovnými rybami. Aj keď to nie je priamo určené, optimálna teplota vody pre ne je niekde medzi 20°a 28°C s neutrálnym až mierne zásaditým pH. Molinézie sú trochu hyperaktívne, takže je ich najlepšie chovať v 136 alebo aj viac litrovej nádrži, aby mali dostatok priestoru na plávanie, kde uprednostňujú žiť v skupinkách po 7 alebo viac. Tiež by v nádrži malo byť mnoho rastlín, ktoré by poskytli skrýš pre mladé ryby, aby boli schopné dorásť do takej veľkosti, že by neboli považované ostatnými rybami za potravu. Molinézie si vyvinuli ústa zahnuté dohora, čo poukazuje na fakt, že sa kŕmia na hladine. Zožerú akúkoľvek potravu dosť malú, aby sa im zmestila do úst, no pre lepšie zdravie budú potrebovať aj nejakú zeleninu.

Pohlavia

Rozoznanie pohlaví je ľahké u všetkých Poecilia druhoch. Samce majú upravenú análnu plutvu známu ako gonopódium, ktoré sa využíva na oplodnenie samičiek počas rozmnožovania. Samce majú prepracovanú farbu a plutvy, ktorými môžu zapôsobiť na potenciálnu partnerku, alebo ktorými môžu zastrašiť ostatných samcov.

Rozmnožovanie

Samička sa potrebuje so samcom páriť len raz na to, aby počala niekoľko mláďat. Väčšina živorodých samičiek je schopná skladovať spermie vo svojom tele, pokým je samička pripravená byť tehotnou. Toto sa stane niekoľkokrát za jej život. Povedať, že je samička tehotná, môžete, ak uvidíte tehotenský alebo tmavý fľak na jej zaoblenom brušku blízko análneho otvoru. Samička počne približne 60 mladých v jednom vrhu a za pár týždňov môže znovu otehotnieť. Je lepšie oddeliť tehotnú samičku, aby samec nemohol zožrať mladé.

Starostlivosť o mladé

Členovia rodiny molinézii nemajú dobré rodičovské schopnosti. Raz keď sa mladé narodia, matka si ide po svojom, plní si svoj denný plán, žerie a pláva, akoby sa nič nestalo. Pre priaznivý vývoj mláďat je vhodná nádrž s nahusto rastúcimi rastlinami. Narodia sa dosť veľké, aby sa o seba postarali, no nie dosť veľké, aby sa obránili. Rastliny im poskytujú istotu a miesto na útek. Mláďatá kŕmte novovyliahnutými žiabronôžkami a mikročervami. Pre dobre vyváženú stravu sa snažte do ich jedálnička začleniť aj zeleninu. Pretože sú také malé, mali by žrať malé porcie tri až štyrikrát za deň. Nezabudnite meniť čiastky vody každý deň, aby ste udržali vodu čistú a čerstvú.

Výberový odchov

Bez výberového odchovu nie sú črty ako špeciálne farby či prepracované plutvy pre molinézie typické. Najlepšie kúsky sú vybrané a chované na vznik a udržanie všetkých žiadaných čŕt v akváriovom priemysle. Veľa rozlišných fenotypov sa kombinuje na vytvorenie plachtiacich plutiev a lýrovitých chvostov, farieb ako čierna, mramorová či albínska, rovnako ako na telá balónoveho tvaru. Výberový odchov sa robí oddelením panenských samičiek dobrého zdravia a vystavovaním ich samcom s nadradenými črtami. Aby sa predišlo nechceným mutáciám a deformáciám, si chovatelia dávajú pozor a neskrížia ryby, ktoré sú si navzájom nejak príbuzné.

Rôzne druhy Poecilia:

• Poecilia valifera (Molinézia veľkoplutvá) je tiež známa ako Yukatánska molinézia, podľa miesta výskytu. Je ťažko povedať rozdiel medzi molinéziou čiernou a molinéziou veľkoplutvou, pretože obe majú plachtiace chrbtové plutvy a dorastajú do približne rovnakej veľkosti 6 cm v zajatí. V prírode býva Yukatánska molinézia dlhšia ako 10 cm.
• Poecilia latipinna (Molinézia čierna) je molinéziou s plutvou podobnou plachte, ktoré je vysoko cenenou črtou v akváriovom priemysle.
• Poecilia sphenops (Molinézia ostropyská) je tlmenej striebornej farby. Tento bežný druh molinézie sa môže množiť s ostatnými rozlišnými druhmi molinézie na vytvorenie krížencov, ktoré nájdeme v obchodoch. Black molly je druhom, ktorý vznikol takýmto spôsobom.
• Poecilia formosa je kríženec p.latipinna a p.butleri. Táto molinézia z Amazonky v Južnej Amerike je prvoobjaveným jednopohlavným stavovcom, ktorý sa rozmnožuje pomocou gynogenézy. To znamená, že samičky na oplodnenie nepotrebujú samcov. Samce tohoto druhu vlastne skoro neexistujú. Na 10,000 samičiek pripadá jeden sterilný samec. Aj keby existovalo viacero samcov, rodia sa neschopní rozmnožovania, čiže bez samičkinej úžasnej schopnosti samooplodnenia, by tento druh zakrátko vyhynul. Aby bola situácia ešte zaujímavejšia, samičky pri rozmnožovaní nie sú úplne nezávislé. Na dosiahnutie sexuálnej vyspelosti a na spustenie ovulácie sa samičky musia aspoň raz spáriť so samcom. Spermie získané počas párenia nehrajú žiadnu rolu. Matkine vajíčka už aj tak obsahujú genetickú informáciu potrebnú na počatie nových jedincov. Namiesto získania polovice génov od matky a polovice od otca, získajú tieto ryby kompletnú DNA svojej matky. V podstate sú to klony.
• Poecilia butleri je tiež známa ako molinézia z mexického Pacifiku. Tento druh dorastá do 10 cm a v porovnaní s ostatnými molinéziami je kúsok agresívny. Tieto sivé alebo čierne molinézie s oranžovými škvrnami pochádzajú z poloslaných vôd Strednej Ameriky, od Severnej Ameriky až po Guatemalu a Honduras.
• Black mollies sú známe svojím chabým imunitným systémom. Spolu s mutáciami, prichádzajú s výberovým odchovom aj zmeny čŕt, ktoré nevidno. Jednou z nich je oslabený imunitný systém a ich vysoká náchylnosť baktériám známym ako Myxobaktérie. Tieto baktérie útočia na Black mollies viac v sladkovodných akváriách, preto do nich treba pridať soľ. Samozrejme by sa soľ nemala pridávať do akvárií, kde žijú druhy, ktorým soľ prekáža.

Obrázky