Pestovanie, výživa a rozmnožovanie akváriových rastlín

Úvod

Rastliny v akváriu plnia veľmi dôležitú rolu, keďže pôsobia ako prirodzené filtračné médium, rybky ich využívajú ako miesta na skrývanie, čo platí nielen pre čerstvo rozplávaný poter, no aj pre bojazlivé druhy, ktoré potrebujú mať pocit bezpečia, rastliny navyše produkujú kyslík a nakoniec pomáhajú rybám, ktoré počas rozmnožovania vytvárajú penové hniezda na hladine tým, že stabilizujú vodnú hladinu. Nanešťastie rastliny nerozdeľujeme iba podľa miesta, kde a ako rastú na plávajúce, a na tie určené do popredia, pozadia, stredu nádrže, ale aj na také, ktoré vyžadujú tvrdú alebo mäkkú vodu, taktiež ich delíme podľa náročnosti na osvetlenie na tie, ktorým musí byť poskytnuté silné, či tlmené svetlo, na druhy, ktoré môžu byť pestované v tropických nádržiach, či v akváriách so studenou vodou, v sladkovodných, alebo brakických vodách, a navyše tu ešte máme druhy, ktoré pridávame do akvárií podľa toho, či ich nami zvolené ryby náhodou nepotrebujú ako súčasť svojej stravy, a na opačnej strane máme rastliny, ktoré zas nemôžu byť pestované kvôli tomu, že naše ryby by ich ľahko vytrhli zo substrátu – to všetko musí akvarista zvážiť ešte predtým, ako si konkrétnu rastlinku zakúpi. Nižšie sú opísané požiadavky a princípy, podľa ktorých je vhodné sa pri kúpe orientovať, a tak znížiť riziko zbytočného rozhadzovania peňazí.

Podvodné záhradkárčenie je takmer zhodné s tým suchozemským, keďže všetky cielene pestované rastliny vyžadujú starostlivosť, čo v skutočnosti mnoho akvaristov ignoruje. Rovnako ako suchozemské rastliny, aj tie vodné si vytvárajú energiu na stavbu svojich tiel vďaka procesu, kedy sa v ich zelených bunkách - chlorofyloch - mení oxid uhličitý na kyslík a glukózu. Tento proces sa volá fotosyntéza a pre tento proces je nevyhnutné svetlo.

Osvetlenie

Zakorenené rastliny obvykle vyžadujú veľké množstvo svetla, teda oveľa viac ako sa obvykle nachádza v obytných priestoroch, a ich nároky môžu rásť úmerne s vekom nádrže, v ktorej sú pestované. Optimálna dávka svetla pre maximálny rast sa pohybuje medzi 3 až 5 Wattmi na každých 4,5 litra vody. Takzvané „dlhé dni“ (osvetlenie nádrže je v rozmedzí 12 až 16 hodín denne) podporujú rast, no zároveň môžu byť príliš dlhé pre mnoho rastlín, ktoré pochádzajú z oblastí v blízkosti rovníka. Drvivá väčšina rastlín je zvyknutá na 12 hodinové osvetlenie počas dňa, no v skutočnosti sa takto dlhý deň vyrovná 10 hodinovej dobe, počas ktorej nad akvárium necháme osvetlenie zapnuté.

Dlhá doba, počas ktorej necháme osvetlenie počas dňa zapnuté, taktiež môže vyvolať zvýšený rast a reprodukciu rias. V prípade, že k takémuto javu došlo, mali by sme buď znížiť intenzitu osvetlenia, alebo skrátiť dobu osvetlenia našej nádrže. Ak máme v akváriu dostatok rastlín, tieto budú spotrebovávať živiny v takom množstve, že k premnoženiu rias nedôjde.

Odporúčaný počet Wattov

Pri osvetlení ale nejde len o Watty, ale aj o ďalšie štyri premenné, ktoré určia, či sa našej rastlinke bude alebo nebude dariť:

• Spektrum – Každý typ osvetlenia by mal mať na krabici jasne vyznačené to, aké spektrum produkuje. Ideálne spektrum pre akváriové rastliny je medzi 650 až 680 nm (jedná sa o vlnovú dĺžku).
• Iluminancia – Táto premenná je meraná v lux-och (lx).
  • Rastliny, ktoré vyžadujú príliš jasné svetlo (Cabomba, Limnophila aquatica) prosperujú pri osvetlení, ktoré dosahuje aspoň 1500lx.
  • Jasné svetlo v rozmedzí 1000lx až 1500lx je vhodné pre raslinty typy Bacopa, Ludwigia.
  • Stredne silné svetlo je to, ktoré dosahuje medzi 500lx až 1000lx, a je vhodné pre rastliny, akými sú napríklad Sagittaria alebo Anubias.
  • Jávsky mach alebo Cryptocoryne budú spokojné aj s osvetlením, ktoré nedosahuje viac ako 500lx. Takéto osvetlenie nazývame tlmeným.
• Kelviny (K) – Väčšina rastlín v akváriu bude rásť správne pri hodnotách 5000K, no príliš vysoké hodnoty nad 6800K rastline nepomôžu. Poludnie je symbolizované hodnotou 6500K. Majte na pamäti, že trubice, ktoré sú hodnotené ako také, ktoré produkujú svetlo o hodnote 20000K, prípadne 25000K v skutočnosti takúto intenzitu nikdy nedosiahnu a ide iba o marketing.
• Lumen na watt – Ak vaše osvetlenie dosahuje aspoň 50 lumenov na watt, potom sa jedná o dostatočne silné svetlo pre rastliny.

Výživa rasltín

Všetky rastliny, bez rozdielu, potrebujú výživu v podobe dusíka, draslíka, železa (na tvorbu chlorofylu) a fosforu. Zvyčajne sa k vodným rastlinám tieto zložky dostávajú z vody, ale berú si ich aj zo substrátu svojimi koreňmi. Je dôležité zapamätať si to, že akváriové rastliny potrebujú železo na produkovanie chlorofylu, zeleného pigmentu, ktorý je nutné pre správny priebeh fotosyntézy. Iné látky, akými sú napríklad uhlík a zinok sú zas nutné pre metabolizmus rastliny. Samozrejme rastliny potrebujú aj nitráty a fosforečnany, no tieto sa vyskytujú prirodzene v exkrementoch rýb, a preto nebývajú súčasťou hnojív, ktoré je možné kúpiť v predajniach s akváriovými potrebami.

Vo všeobecnosti platí, že hnojivá by mali byť v akváriu použité raz mesačne, no husto zarastené nádrže budú vyžadovať iný prístup ohľadom množstva a frekvencie hnojenia. Navyše je všeobecne známe, že rastliny s červenými listami vyžadujú viac železa ako zelené rastliny. Okrem toho stále platí, že rastliny počas dňa spracovávajú oxid uhličitý a ak v akváriu nemáte dostatok rýb, dodajte ho do vody pomocou CO₂ dávkovača.

Hnojivá poznáme vo forme roztokov, guličiek, alebo vo forme, ktorá vyzerá ako hlina a pridáva sa do substrátu. Pre zásobovanie rastlín dusíkatými látkami z exkrementov rýb je vhodné na dno akvária umiestniť hrubšiu vrstvu substrátu, ktorá sa pomaly zanesie výkalmi rýb, a tieto budú následne rozkladané koreňmi rastlín, ktoré v nádrži pestujeme. Nielen korene, ale aj nitrifikačné baktérie v takomto substráte nájdu vhodné prostredie a pomôžu tak v akváriu udržiavať vhodné podmienky pre chov rýb. Ak ale nie je hrúbka substrátu dostatočná, výkaly sa môžu uvoľňovať späť do akvária a tým môže dôjsť k zamoreniu vody amoniakom, čo v konečnom dôsledku vedie u rýb k stresu, chorobám a aj k úmrtiam. Ak je amoniaku priveľa, ryby sa ním doslova otrávia.

Ak pridávate do akvária hnojivá, nesmiete zabudnúť na dodržiavanie pokynov na obale! Prehnojenie akvária môže spôsobiť úhyn rýb, dokonca aj samotných rastlín!

Nikdy nedávajte do akvária hnojivá pre suchozemské rastliny! Okrem iných vecí, obsahujú veľa dusíkatých látok, ktoré v akváriu nepotrebujete, lebo ich dodávajú samotné ryby, spôsobujú premnoženie rias a úhyn rýb.

Parametre vody

Síce nie všetky rastliny vyžadujú rovnaké parametre, no pre optimálny rast rastlín by mala byť celková tvrdosť - GH vody okolo 100 ppm. To zabezpečí nielen dostatok minerálov, ale aj stabilitu pH. Privysoká uhličitanová tvrdosť – KH však spôsobuje odvápňovanie. Aj keď existujú rastliny, ktoré znesú aj extrémnejšie hodnoty, optimálne pH pre rast rastlín je medzi 6,7 až 7,3. Pri nízkych hodnotách pH a príliš mäkkej vode rastliny začnú odumierať.

Oxid uhličitý

Oxid uhličitý je súčasťou fotosyntézy a pomáha optimálnemu vývoju rastliny. Fľaša oxidu uhličitého s regulátorom by mala udržiavať jeho úroveň na 5 až 12 mg/l, čo je nutné dodržiavať, keďže vyššie koncentrácie by mohli poškodiť pečeň rýb. Takého dávkovacie zariadenia pre akváriá sú v podstate odvodené zo zariadení, ktoré sa používajú v skleníkoch. Najjednoduchšie dávkovače oxidu uhličitého sú tie, ktoré sa dajú manuálne používať a najvychytenejšie sú tie, ktoré majú v sebe merače pH a sú pripojené ku svetlu, takže keď sa svetlo vypne, vypne sa aj tento dávkovač, lebo v noci aj rastliny spotrebúvajú kyslík. V normálnych podmienkach však do vody oxid uhličitý privádzajú ryby a živočíchy žijúce vo vode, alebo vzduchovadlo a takýto dávkovač nie je nutný.

Ak ale nemáte potuchy o tom, aká je hladina oxidu uhličitého vo vašom akváriu počas noci, radšej dávkovač vypínajte, aby ste svoje rybky neudusili.

Tak, ako je to asi so všetkým, aj s CO₂ to môžete prehnať. Jeho vysoká hodnota nakoniec nemusí ublížiť iba rybám, ale aj samotným rastlinám. To sa stane hlavne vtedy, keď je vo vode veľa CO₂, ale nie je tam dostatok svetla, čiže ho rastliny nemôžu dostatočne spotrebovať a obmedzí sa proces fotosyntézy. Naopak, ak je vo vode málo CO₂ a veľa svetla, u rastlín to spôsobí odvápňovanie.

Ako si vyrobiť vlastný dávkovač CO₂:

• vezmite 2 litrovú fľašu,
• urobte do uzáveru dieru, cez ktorú viete prevliecť hadicu od vzduchovača a medzeru medzi uzáverom a hadicou utesnite,
• fľašu naplňte do polovice vodou, dajte do nej pol hrnčeka cukru a pol lyžičky droždia,
• hadicu napojte na vzduchovací kameň,
• keď začne proces kvasenia a vznikne dostatok CO₂, bude sa sám tlačiť do akvária a táto dávka by mala vydržať asi na 2 týždne.

Starostlivosť

Záhradkárčenie v akváriu je predovšetkým o tom, že veci dávajú zmysel. Zvyšky a odumreté časti rastlín by mali byť z akvária odstránené, aby tie živé mali dostatok svetla a aby v akváriu neprebiehalo zbytočne veľa rozkladných procesov (stačí, že sa rozkladajú exkrementy rýb). Presadenie je vhodné urobiť v prípade, že hustota listov zabraňuje rastlinám v spodných častiach prijímať svetlo a tým pádom sa rozvíjať. Na starostlivosť o rastliny nepotrebujete žiadne špeciálne náčinie, stačia vám nožnice na strihanie nechcených výhonkov, a nitky na upevnenie rastliny v prípade, že ju práve sadíme, alebo jej nevieme zabezpečiť stabilné miesto v substráte. Okrem toho si zakúpte magnetický čistič skla, ktorý vám zíde v dobe, keď budete zo skiel odstraňovať riasy.

Choré rastliny

Často sa stáva, že po zasadení nových rastlín, ich listy rýchlo zhnednú a začnú sa rozpadávať. Toto nie je choroba, ale iba prispôsobovanie sa novým podmienkam a zdravá rastlina by mala čoskoro produkovať nové listy a výhonky tak, že úplne nahradia tie odumreté. Ak ale už rastlina v akváriu nejaký ten čas jestvuje, a ak jej listy začnú hnednúť a rozpadávať sa, je to znak toho, že rastline chýbajú výživové látky, alebo sa jedná o problém so svetlom. Preto vždy monitorujte svoju nádrž aspoň rad týždenne a pravidelne sa o rastliny starajte. Ak ste už problém s rastlinou zaevidovali, majte na pamäti, že rastliny s koreňmi čerpajú živiny predovšetkým zo substrátu a ostatné rastliny zas benefitujú zo živín, ktoré sa nachádzajú voľne vo vode a sú do nej privádzané pomocou hnojív, ktoré sú vo forme roztokov.

V prípade, že sa jedná iba o zhnednutie listov, problém tkvie v nedostatku alebo prílišnom množstve svetla a rastlina jednoducho prestane rásť, prípadne rastie strašne pomaly a rast sa obnoví až v miestach, kde rastlina dostáva primerané množstvo svetla. Teda ak je svetla málo, skúste použiť výkonnejšie trubice, alebo rastlinu posuňte viac na svetlo v prípade, že jej tieni susedná rastlinka.

Ďalším prípadom sú rastliny, ktoré časom upadajú. Najrozšírenejším prípadom, kedy k takémuto javu dôjde je po období s nižšou výškou vodného stĺpca, čím sa časti rastliny dostávajú nad hladinu a na vzduch. Často k tomuto dôjde v období rozmnožovania, kedy rastliny kvitnú a následne ich hmyz opeľuje (množstvo dnes známych akváriových rastlín bolo pôvodne suchozemskými, no neskôr sa prispôsobili životu v riekach a jazerách). Približne rok po kvitnutí rastlina postupne slabne a môže odumrieť, aj keď veľa rastlín žije aj 3 a viac rokov. Taktiež existujú rastliny, ktoré potrebujú po období rozmnožovania prestávku, no v akváriu je zvyčajne nemožné dokonale napodobniť podmienky v prírode, a preto v prípade, že rastlina chradne s tým, že má aj napriek všetkému dostatok živín a svetla, radšej zadovážime mladšiu a silnejšiu.

Rastliny a filtrácia akvária

Filtračný systém podporuje rastliny, lebo udržujú vodu čistú a tým podporujú fotosyntézu. Poznáme filtračný systém, ktorý je umiestnený do substrátu, no ten nie je vhodný pre akváriá s rastlinami. Permanentné prúdenie vody okolo koreňov zabraňuje ich vývoju a môže spôsobiť aj ich hnitie. Na druhej strane elektrické filtre pomáhajú rastlinám prosperovať, pretože pohyb vody z filtra jemne pohybuje rastlinami, zabraňuje usadzovaniu výkalov na nich, zosilňuje ich a umožňuje všetkým rastlinám dostať sa ku svetlu. Pozor ale na príliš silné prúdenie vody, ktoré môže jemné rastlinky vytrhnúť zo substrátu!

Rozmnožovanie rastlín

Rastliny, ktoré sú sústavne ponorené pod vodou, sa rozmnožujú asexuálne alebo vegetatívne. To znamená bez kvetov a semien.

Rizómy a poplazy

Niektoré druhy rastlín, ako je napríklad Valisnéria, vypúšťajú výhonky, na konci ktorých vyrastie nová rastlina (ako napríklad jahoda). Tieto výhonky môžu byť nad substrátom (Anubias – rozmnožuje sa pomocou rizómov), ale aj pod ním (Echinodorus – tieto produkujú poplazy, ktoré sú podobné rizómom, no rastú pod vrchnou vrstvou substrátu). Ak rastlina rastie hlboko, výhonky sú v substráte. Ak rastlina nie je dostatočne hlboko, tak tieto výhonky budú vytŕčať nad zemou. Na konci každého výhonku začne rásť nová samostatná rastlinka a takéto rastlinky môžeme následne oddeliť kdekoľvek v časti, ktorou sú spojené.

Odrezky

Niektoré rastliny vytvárajú určité časti, ktoré začnú koreniť, a to je vlastne zárodok novej rastliny. Tieto časti môžete odrezať a posadiť, alebo iba ohnúť a korene dať do substrátu. Osobne nepreferujem takéto rastliny, a to z dôvodu, že je nutné im venovať zvýšenú pozornosť a časti, ktoré vyhadzujú korene, je potrebné stále sadiť do substrátu, aby vám vo vode neplávali nevkusné korene. Zároveň ale tieto rastliny rastú relatívne rýchlo, majú zaujímavé listy a ak sa o ne dobre staráte, dokážu vytvoriť prekrásne scenérie. Do tejto skupiny patria napríklad: Bacopa caroliniana, Cabomba caroliniana, Egeria densa, Hygrophyla polysperma, Limnophila aquatica, Ludwigia mullertii, Myriophyllum hippuroides a Hygrophila difformis.

Laterálne korene

Niektoré zo všeobecne obľúbených druhov rastlín generujú laterálne korene, malé rastlinky, ktoré vyrastajú z materskej.

Napríklad Echinodorus vytvára nové rastliny z poplazov vychádzajúcich zo spodnej časti rastliny, zatiaľ čo z Taxiphyllum alternans vyrastajú nové rastlinky z krajov listov, ktoré sa dokážu oddeliť a plávať na hladine. Ale ak ich odstrihnete, môžete ich zasadiť. Vesicularia dubyana – Javský mach vytvára veľké gule z malých rastliniek, ktoré sa oddeľujú od materskej rastliny a prichytávajú sa o blízke povrchy.

Jávsky mach môže byť dokonca pripevnený o rôzne akváriové dekorácie, akými sú napríklad naplavené drevá, no je potrebné zdôrazniť, že nielen táto rastlina sa pripevňuje o objekty v akváriu – napríklad Anubias nana je druhom, ktorý tiež môžeme často nájsť pripevnený nitkami, prípadne iným materiálom, ktorý nepoškodzuje rastlinku. Pri takto upevnených rastlinách je iba otázkou času, kedy sa ich korene prispôsobia a pevne prichytia o podklad, čím zanikne potreba stále upevňovať rastlinu nitkami, a podobne. Na uchytenie je možné použiť aj rybársky vlasec, no dbajte na to, aby bol upevnený tak, že žiadna ryba v ňom za žiadnych okolností neuviazne! Navyše takéto umelohmotné vlákna sa vo vode nerozložia a ani rybami neprejdú v prípade náhodného požitia tak jednoducho, ako vlákna z prírodných materiálov. Materiál, ktorý bol použitý na takéto upevnenie po úspešnom prichytení sa rastliny o podklad následne odstráňte.

Okrajovo spomenieme aj plávajúce rastliny, ktorým sa detailnejšie venujeme nižšie. Takéto rastliny nepotrebujú žiaden substrát, a jednoducho plávajú na hladine. Smerom ku dnu produkujú korene a pomocou nich z vody odčerpávajú nitráty, no taktiež živiny. Ako príklad môžeme spomenúť Pistiu, ktorej korene môžu mať aj 30 centimetrov, a najkrajšie vynikne, ak je pestovaná v jazierku.

Rastliny pre Skaláre, Terčovce a Mrenky štvorpruhé

Niektoré druhy rastlín sú viac vhodné pre konkrétne typy akvárií a aj akvaristi sa často snažia dosiahnuť prirodzeného vzhľadu, ktorý je známy ako biotopové akvárium. Ako príklad môžeme uviesť nádrž so Skalármi, alebo Terčovcami – v takomto prípade sa môžeme pokúsiť vytvoriť Amazonské prostredie s rastlinami, ktoré sú pre tento región charakteristické, no je pravda, že nič nám nebráni v tom, aby sme sa odchýlili od kopírovania prírody a môžeme do takéhoto zriadenia pridať aj rastliny, alebo ryby, ktoré pochádzajú z iných lokalít. To je už ale na samotnom chovateľovi.

Skaláre sa radi schovávajú v rastlinstve, čo je podtrhnuté aj tým, že divoké Skaláre sú pásikavé, prípadne so vzorovaním, ktoré v poraste splynie, a teda rastliny typu Vallisneria im určite nebudú prekážať a radi sa budú v takomto prostredí zdržiavať. Terčovce zas zvyknú obývať stredné vrstvy akvária, jedine ak sa kŕmia, prídu aj k hladine. Z toho teda vyplýva, že ideálnou rastlinou pre Terčovce sú rôzne druhy Echinodorus. Na vylepšenie vzhľadu takejto nádrže taktiež pridajte do popredia malé Cryptocoryne.

Ďalšími rastlinami, ktoré sa hodia do akvária s Terčovcami a Skalármi sú nasledovné druhy: Alternanthera reineckii, Alternanthera rosaefolia, Cabomba furcata, Echinodorus amazonicus, Echinodorus bleheri, Echinodorus latifolius, Echinodorus macrophyllus, Echinodorus major, Echinodorus osiris, Echinodorus uruguayensis, Egeria densa, Eleocharis vivipara, Heteranthera zosterifolia, Hydrocotyle verticillata, Hygrophila guianensis, Lilaeopsis brasiliensis, Ludwigia inclinata, Mayaca fluviatilis, Myriophyllum aquaticum, Telanthera lilacina, Tonina fluviatilis.

Mrenky štvorpruhé pochádzajú z Ázie a ich domovské prostredie je často zaplnené lístím, časťami rastlín, a preto sa fantázii pri chove týchto rýb medze nekladú, a to z jednoduchého dôvodu – Mrenky rady oddychujú v poraste, a to predovšetkým v noci, keď sa svetlá nad akváriom zhasnú. Keďže niekedy majú tendenciu obhrýzať rastliny, mali by ste zvoliť odolné druhy. Medzi takéto patrí napríklad Jávsky mach, ktorý je nielen odolný, ale chuťou ryby vôbec nepriťahuje, takže je to ideálna rastlina aj pre tieto rybky.

Tak, ako je to pri Terčovcoch a Skalároch vyššie, aj pre Mrenky uvádzame zoznam vhodných druhov: Barclaya longifolia, Blyxa aubertii, Ceratopteris thalictroides, Crinum thaianum, Cryptocoryne affinis, Hygrophila difformis, Hygrophila polysperma, Hygroryza aristata, Limnophila sessiliflora, Microsorium pteropus, Nymphaea pubescens, Rotala nanjenshan, Vallisneria rubra, Vallisneria torta, Vesicularia dubyana.

Ako je už spomenuté vyššie, pri výbere rastlín je potrebné uvažovať dopredu a tak si najprv pozrite ich požiadavky, oboznámte sa s podmienkami, v ktorých konkrétna rastlina prosperuje, a predovšetkým dávajte pozor na korienky a stonky, pretože zlomená stonka môže novokúpenú rastlinu zabiť, rastlina jednoducho zhnije. Ak si už zriaďujete biotopové akvárium, dbajte aj na kvalitu nakúpených rastlín, keďže kvalitné rastlinky sa skôr zakorenia a taktiež začnú rásť skôr ako tie, o ktoré nebolo v predajni dobre postarané. Rizóm by nikdy nemal byť umiestnený do substrátu, a v prípade, že ste v obchode dostali rastlinku aj s košíčkom, v ktorom bola umiestnená v predajni, môžete takto rastlinu umiestniť aj vo svojej nádrži s tým, že košíček umiestnite do substrátu, aby ho nebolo vidieť. Listy nesmú byť taktiež zahrabané pod substrátom, v opačnom prípade sa totiž začnú rozkladať.

Do popredia, alebo pestovať rastlinu vzadu?

Akváriové rastliny dosahujú rôzne veľkosti a podľa toho sú aj kategorizované – sú kompatibilné s rôznymi umiestneniami v nádrži. Je zrejmé, že vysoké rastliny musia byť umiestnené v zadných častiach akvária. Rastliny, ktoré dosahujú strednú výšku by mali byť osádzané do stredných častí, a rastliny, ktoré dosahujú malého vzrastu, sú vhodné na pestovanie v popredí nádrže. Navyše existujú druhy označované ako „medzistupne“, tieto sú často klasifikované ako „stredo-zadné“, prípadne „predo-stredné“ - pri sadení takýchto rastlín sa riaďte veľkosťou rastliny, ktorú je schopná dosiahnuť.

Typickým príkladom rastlín, ktoré sa hodia do pozadia, sú Vallisnerie, ktoré rastú dlhé, majú listy podobné tráve. Taktiež do tejto skupiny zaraďujeme rastlinu Cabomba, ktorá taktiež dosahuje veľkých rozmerov, no tvorí hustejší porast.

Rastliny do popredia zahŕňajú napríklad Riccia fluitans, alebo mnoho zakrpatených Cryptocoryne, ktoré sú využívané ako rastlinstvo, ktoré vytvára „koberec“. Pri pestovaní nízkych druhov ale dbajte na to, aby medzi nimi nerástli vyššie rastliny, pretože tieto ich môžu pomaly zahubiť tým, že odoberú z vrchných častí akvária svetlo.

Plávajúce rastliny sú napríklad: Azolla caroliniana, Hygroryza aristata, Lemna minor, Ludwigia helminthorrhiza, Phyllanthus fluitans, Pistia stratiotes. Pri týchto rastlinách sa medze fantázii nekladú, je ale dobré, ak nezaberajú celú plochu nádrže, v opačnom prípade totiž na dno nedopadá dostatok svetla na pestovanie na svetlo náročnejších rastlín.

Záver

Vytvorenie pekného porastu v akváriu stojí naozaj za to, niekedy sa môže jednať o biotopové akvárium, inokedy zas o zmes rastlín z tropických oblastí celého sveta, no vždy sa snažte o unikátny vzhľad. Taký, ktorý vynikne v pomaly sa pohybujúcej sa vode, s rybami. Zopár rád na záver:

• Pri neoverených obchodoch si pred kúpou overte, či sa názvy rastlín zhodujú s predávanou rastlinou, aké podmienky vyžaduje a či je to naozaj vodná rastlina, lebo niektorí sa Vám môžu snažiť predať suchozemské rastliny.
• Pri kúpe sa zamerajte na stav koreňov a stoniek – nekupujte rastliny, ktoré sú sfarbené do hneda, rastliny s rozkladajúcimi sa listami, rastliny s polámanými stonkami.
• Ak ste ale kúpili rastlinu s odumierajúcimi listami, pred zasadením do akvária tieto listy odstráňte. Skontrolujte aj korene, či niektorá časť neodumiera a tiež ju odstrihnite.
• Rastliny a kamene môžu pôsobiť harmonicky, dbajte najmä na pevné uchytenie rastlinstva o kamene pomocou jemných nitiek.
• Akvárium by malo mať chemicky neutrálny substrát na to, aby absorbovalo exkrementy rýb.
• Jemný štrk je pre korene oveľa vhodnejší ako hrubozrnný substrát.
• Substrát môže byť doplnený o hlinu, keďže tá často obsahuje veľké množstvo stopových prvkov a celkovo zjemňuje substrát.
• Rastliny, ktoré sa ľahko vykorenia, môžu byť zasypané (iba ich koreňová časť) akváriovým ílom, čo im pomôže pri zakoreňovaní.
• V akváriu nepoužívajte hlinu, ktorá je určená pre pestovanie okrasných izbových a vonkajších rastlín, pretože tieto zvyčajne obsahujú častice, ktoré sú príliš ľahké a vyplávajú na povrch, pričom ešte takáto hlina môže obsahovať hnojivá, ktoré sú pre ryby jedovaté.

Mnoho rastlín, ktoré sa hojne rozmnožujú a rastú rýchlo sú predávané iba ako akési výhonky, ktoré sú určené na rozmnožovanie. No ak na takéto niečo narazíte, zvyčajne je dobré nakúpiť takejto rastliny väčšie množstvo, pretože je to cenovo výhodné a v budúcnosti môžu takéto výhonky vytvoriť jedinečnú scenériu. Taktiež vytvorí vhodné prostredie pre poter a malé ryby. Nevýhodou výhonkov je to, že musia zakoreniť a kým sa tak stane, musia byť často pevne fixované na jednom mieste, čo obvykle znamená pripevnenie o kameň. V tejto fáze zvykne byť koreň príliš náchylný na zlomenie!

Pri písaní tohto článku sme použili aj rady, ktoré nájdeme v knihe Aquarium of autora Peter W. Scott.

Často kladené otázky a odpovede ohľadom pestovania rastlín v akváriách

18 marca 2011 sme zlúčili viacero sekcií lokality aqua-fish.net s cieľom poskytovať všetky relevantné informácie na jednom mieste, preto sme nižšie umiestnili často kladené otázky o pestovaní rastlín v akváriách.

• Aká má byť teplota zarasteného akvária?

  Odpoveď: Vždy si pred kúpou akejkoľvek rastliny zistite, akú teplotu vyžaduje – nepýtajte sa v obchode, tam vám väčšinou predávajúci rastlinu radšej predá, ako keby vám mal povedať pravdu, ktorú navyše často nekvalifikovaní predávajúci ani nevedia. Väčšina rastlín bude akceptovať širokú škálu teplôt, no priemerná tropická nádrž s rastlinami by mala mať okolo 24-26 stupňov Celzia.

• Aká je správna výživa pre rastliny?

  Odpoveď: Najlepšou potravou pre rastliny je vo všeobecnosti akváriové hnojivo s obsahom stopových prvkov, železa a draslíka. Rastliny taktiež využívajú nitráty a iné nebezpečné látky, ktoré vznikajú v dôsledku prirodzeného procesu rozkladania exkrementov rýb a iných živočíchov v nádrži.

• Čo mám robiť s odrezkami a časťami mojich rastlín po ich úprave?

  Odpoveď: Ak máte prebytky rastlín, venujte ich niekomu známemu, kto má akvárium. Ak ale nenájdete nikoho, a ak ich nebudú chcieť ani v obchode, kde nakupujete akvaristické potreby, potom by ste takéto rastliny mali umiestniť do sáčku a vyhodiť do koša.

• Aké suchozemské rastliny sú vhodné do akvária?

  Odpoveď: Na túto otázku existuje jednoduchá odpoveď, a tou je „Žiadne“. Jedine akváriové/vodné rastliny môžu byť pestované pod vodou, suchozemské rastliny sa pomaly rozpadnú a uhynú, pričom znečistia vodu vo vašej nádrži.

• Kde môžem kúpiť akváriové rastliny?

  Odpoveď: Drvivá väčšina predajní s akvaristickými potrebami predáva aj ryby a rastliny. Pred samotnou kúpou sa oboznámte s potrebami rastlín, keďže niektoré budú vyžadovať špeciálne sadenie, osvetlenie, či podmienky v súvislosti s pH, alebo tvrdosťou/teplotou vody. Niektoré rastliny zas vyžadujú pridávanie CO₂, bez ktorého nedosiahnu želané farby a veľkosti. Predajcovia by vám mali vedieť poradiť, no pre istotu si prečítajte aj knihy, prípadne diskusie na internete ešte predtým, ako samotnú rastlinu kúpite. Na niektoré rastliny môže navyše platiť špeciálna legislatíva, keďže sa môže jednať o invázny druh, ktorý je schopný narušiť lokálny ekosystém – preto nekupujte bezhlavo cez internet rastliny z rôznych kútov sveta.

• Aké rastliny môžu byť pestované v akváriu s Cichlidou pávou?

  Odpoveď: Pestovanie rastlín v nádrži s Cichlidou pávou nie je najlepší nápad, aj keď sa niektoré druhy dajú takto pestovať (Anubias), keďže tieto cichlidy sa budú vyžívať v premiestňovaní takýchto predmetov. Akvaristi preto často volia piesočné dno s kameňmi pre tento druh rýb.

• Aké rastliny sú vhodné do akvária s Terčovcami?

  Odpoveď: Cryptocotyne, Echinodorus, Jávsky mach by mali v takejto nádrži prosperovať, keďže sa pre Terčovce odporúča akvárium s mäkkou vodou. Niektoré druhy rastlín Vallisneria budú v takejto nádrži taktiež rásť, no vo všeobecnosti platí, že Vallisnerie preferujú tvrdšiu vodu.

• Čo všetko potrebujem, ak si chcem založiť zarastené akvárium?

  Odpoveď: V skratke to je hlboký substrát pre sadenie, pár rastlín, primerané osvetlenie, a pre rýchly rast použite CO₂ dávkovač, bez ktorého je docieliť žiadaný efekt často doslova nemožné.

• Čo pozitívne robia rastliny pre nádrž s rybami?

  Odpoveď: Rastliny poskytujú rybám kyslík (počas dňa) a niektorým aj potravu (rastlinožravým), pričom zároveň pomáhajú udržiavať chemickú stabilitu v nádrži, a navyše poskytujú miesta na schovávanie nielen pre ryby, ale aj pre malý poter.

• Kedy môžem pridať do akvária rastliny?

  Odpoveď: Rastliny je možné do akvária nasadiť ihneď po zriadení novej nádrže. Je taktiež odporúčané nasadiť rastliny do akvária približne 3-4 týždne pred samotnou kúpou rýb, pretože pomôžu vybudovať nitrifikačný cyklus, no nezabudnite do akvária pridať aj zdroj amoniaku (nejaké slimáky napríklad), aby sa v nádrži nachádzal zdroj exkrementov.

• Čo znamená, ak sa rastlina v akváriu rozpadá?

  Odpoveď: Rozpadanie rastliny znamená, že sa listy rozkladajú a hnijú smerom k stopke. Tento jav je zapríčinený buď príliš nízkym obsahom výživových látok vo vode, alebo naopak, vysokou koncentráciou hnojív a vysokou úrovňou osvetlenia v akváriu. Ak sa ale rozpadá iba jeden list, pravdepodobne to bude iba tým, že ten konkrétny list už bol starý a odumrel.

• Prečo patria rastliny do akvária?

  Odpoveď: Rastliny nielenže vyzerajú dobre a pôsobia esteticky v takmer každom akváriu, no taktiež z vody odstraňujú množstvo nitrátov, keďže tieto patria k potrave rastlín a cez deň produkujú kyslík.