Prečo používať vedecké názvy
Používanie vedeckých názvov živých organizmov ako aj odbornej terminológie v chove rýb v starostlivosti človeka ( v akvaristike) má podľa môjho názoru veľké opodstatnenie. Opodstatnenosť spočíva jednak pri štúdiu odbornej literatúry ( a je to úplne jedno či v slovenčine, češtine, ruštine, nemčine, angličtine alebo dokonca v japončine či v čínštine), ich význam je vždy rovnaký a teda mu rozumieme. Ako sa im naučiť? Jednoducho. Študovaním odbornej literatúry a i postupom času si ani neuvedomíme, že dané výrazy nám už nerobia žiadne ťažkosti, práve naopak, stanú sa našimi pomocníkmi a súčasťou nášho vyjadrovania, pretože týmto spôsobom skutočne presne definujeme daný problém a preto nemôže dôjsť k žiadnemu omylu. Uvedené sa dá definovať na klasickom príklade toho, že veľa rýb má v určitých oblastiach svoje typické pomenovanie, ktoré ostatným nemusí byť známe a veľa krát sa potom stane, že obaja hovoria o jednom a tom istom a pritom sa v podstate nevedia dohovoriť.
K tomu, aby sme vedeli tieto názvy správne používať, rozumeli im a vedeli ich aj správne vyslovovať si niečo povieme v tomto kratučkom článku a ostatné v druhom alebo v druhých článkoch.
Správne vyslovovanie vedeckých (latinských) názvov živých organizmov
V odbornej literatúre sa stretávame s odbornými názvami živých organizmov a tieto, žiaľ, ani nevieme správne prečítať a vysloviť. Podobná je aj situácia v mnohých predajniach s teplomilnými sladkovodnými, brakickými alebo morskými rybami, kde sú okrem už uvedeného aj nesprávne napísané. Z tohto dôvodu, skôr ako sa začneme venovať všeobecným problémom okolo systematiky, musíme si niečo povedať aj o čítaní vedeckých názvov. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že odborné názvy sú písané v latinskom alebo v gréckom jazyku, pričom vedecké názvy živých organizmov sú písané výlučne v latinskom jazyku a iba vo výnimočných prípadoch je to latinsko-grécke pomenovanie, preto si povieme o správnom písané a vyslovovaní latinských slov.
1.) spoluhláska c :
a.) ak sa v slove nachádza pred samohláskami a, o, u a pred všetkými spoluhláskami a na konci slova sa vyslovuje ako k Príklad: Carassius – karasius; Cryptocoryne – kryptocoryne; Corydoras – korydoras; Cubanichthys - Kubanychtys; Octofasciatum - Oktofascijatum atď.
b.) pred samohláskami e, i a y a pred dvojhláskami ae, oe a eu sa vyslovuje ako c. Príklad: Cichlasoma – Cichlasoma; Ceratopteris –Ceratopteris; cernuus – cernuus; caeruleus – céruleus Cynolebias – Cynlebias; ceu – ceu; pauciperforata - pauciperforata; ciliata - ciliata atď.
2.) samohláska i, ak sa vyskytuje:
a.) na začiatku slova pred samohláskou a vo vnútri slova medzi dvoma samohláskami sa vyslovuje ako j. Príklad: Iotabrycon – Jotabrykon; maior – major; iubileum – jubiléum atď.;
b.) na začiatku slova pred spoluhláskou sa vyslovuje ako i. Príklad: Iguanodec-tes – Ikvanodektes atď.
3.) spoluhláska s, ak sa vyskytuje medzi dvoma samohláskami a dvojhláskami; a medzi spoluhláskami n, l, r a samohláskou sa vyslovuje ako z. Príklad: Colisa – Koliza; falsus – falzus atď.
4,) dvojhláska ae a oe sa vyslovuje ako é. Príklad: Aequidens - Ékvujdens Cichlidae – cichlidé; Characidae - characidé; Cyprinidae – Cyprinidé; Poecilia – Pécilia; E-xocoetidae – Eksocétydé; loretoensis – loreténzis; Poecilobrycon - Pécilobrykon atď.
5.) dvojhláska ea a eo sa vyslovuje ako ea a eo. Príklad: area – area; Labeo . Labeo; eos – eos atď.
6.) dvojhláska ph sa vyslovuje ako f. Príklad: Sphaerichthys – sférichtys; Scatopha-gus – Skatofagus; Xiphophorus - Ksifoforus atď.
7.) písmena ti sa vyslovujú:
a.) pred všetkými samohláskami a dvojhláskou ae ako ci. Príklad: Botia – Bocia atď.
b.) po spoluhláskach s, t a x sa vždy vyslovuje ako ty a to aj v tom prípade, ak nasleduje spoluhláska, alebo ak je i dlhé alebo prízvučné. Príklad: Pistia – Pistyja; Tilapia – Tylapija; mixtio – mikstyjo; Titus – Tytus. atď
8.) písmena di a ni sa vyslovujú ako dy a ny. Príklad: brichardi – brichardy; nilotica - nylotya atď.
9.) písmena gu, qu a su sa pred dvoma samohláskami vyslovujú ako gv, kv a sv. Prí-klad: quidam – kvujdam; Panaque – panakve; eques – ekves; guatemalensis – gvatemalenzis; suavis - svávis
10.) dve písmena, ako je uvedené v príkladoch, sa vyslovujú ak jedno. Príklady: ll – o-cellatus –ocelatus; nn – Nannobrycon – Nanobrykon; ; ss – Colossoma – Coloso-ma; tt –gutta –guta atď.
11.) sch vždy vyslovujeme ako sch. Príklad: schuberti – schuberty atď.
12.) sh vždy vyslovujeme ako sh. Príklad: brashnikovi – brashnikovi atď.
13.) písmena ngu sa pred dvoma samohláskami vyslovujú ako ngv. Príklad: sanguine-us – sangvineus atď.
14.) písmena ex sa pred samohláskou vyslovujú ako egz. Príklad: exemplar – egzem-plar; excrementum – egskrementum atď.; ale belonesox ako belonesoks atď.
15.) písmena th vyslovujeme ako t. Príklad: thoracatum – torakatum; isthmensis - istmenzis atď.
To by bolo tak v krátkosti všetko na čo som si spomenul. K uvedenej téme by som sa chcel v budúcnosti vrátiť podrobnejšie.
Ján Iskra
Nitra
© Kopírovanie
Všetky práva vyhradené
Naturaecom Ján I S K R A
Apríl 2006 Nitra
Slovenská republika