Ampulária - Chov, rozmnožovanie a detailné charakteristiky Ampulárie

Časti tela Ampulárie

Viditeľnú časť tela tvorí ulita, noha, hlava a zaujímavou časťou, ktorá u Ampulárií nesmie chýbať, je uzáver ulity, ktorý si nosia na zadnej časti nohy tak, že keď sa celá schová do ulity, tento poklop uzavrie ulitu, a tak chráni aj túto, inak odhalenú, časť pred predátormi. Na hlave môžeme vidieť dva páry tykadiel, dve oči, ústny otvor a spod ulity občas vyčnieva aj dýchacia trubica. Jeden pár tykadiel je dlhší a jeho dĺžka závisí od druhu. Môže sa ale stať, že ich slimák nebude veľmi vytŕčať, hlavne ak sú v akváriu ryby, ktoré si do nich rady kusnú. Slimák sa potom rýchlo naučí, že nemá veľmi vyliezať z ulity, čo je škoda, keďže až keď je slimák úplne vylezený z ulity, môžete plne obdivovať jeho krásu. Ako je to aj u suchozemských slimákov, na pohyb používajú svalnatú časť, nazývanú noha. Pri pohybe im však pomáha aj to, že pod ulitou skladujú vzduch, ktorý ich nadnáša a ak potrebujú rýchlo stúpnuť ku hladine, jednoducho vypustia vodu, aby ich vzduch jednoducho vyniesol ku hore tak, ako to robí aj ponorka. Noha má okrem pohybu aj ďalšiu funkciu, a to ako zberač jedla. Slimák vylezie ku hladine, z prednej časti nohy vytvorí lievik, do neho zachytí potravu a potom túto potravu začne jesť ako z taniera.

Ako funguje telo slimáka

Slimáky fungujú na podobnom princípe ako aj ostatné živočíchy. Majú srdce, ale iba s dvomi komorami, ktoré rozvádza krv po celom tele. Na rozdiel od cicavcov, krv sa nedelí do žíl a tepien, na okysličenú a neokysličenú, ale mieša sa. Krv sa voľne pohybuje medzi bunkami, neobsahuje hemoglobín, ale hemocyanin, čiže nie je červená, ale bezfarebná, no plní rovnakú funkciu. Ďalšou zvláštnosťou u slimákov je to, že na hýbanie svalmi používajú práve túto krv, keďže nemajú kostru. Keď potrebujú napríklad vysunúť tykadlo, najprv do neho vženú krv a potom ním už svaly hýbu ďalej. Krv sa rovnako ako u ľudí čistí v obličkách a áno, slimáky cikajú (t.j. vylučujú moč).

Krv pravdaže v tom celom cykluse prúdi aj do pľúc, kde sa okysličuje. Ampulárie dýchajú dvoma spôsobmi. Jeden je prostredníctvom pľúc a druhý pomocou žiabrí. Táto kombinácia im poskytuje veľkú výhodu, keďže prežijú aj vo vodách s malým obsahom rozpusteného kyslíka, poprípade aj v bahne, ale zároveň ak je vzduchu vo vode dosť, nemusia riskovať to, že sa stanú ľahkou korisťou nejakého suchozemského predátora loviaceho pri hladine a môžu zostať v bezpečí hlbších vôd. Keď dýcha pomocou žiabrí, funguje to ako u bežnej ryby. Ale keď dýcha pľúcami, vysunie dýchaciu trubicu nad vodnú hladinu a začne akoby pumpovať do seba vzduch a tým dýcha a dopĺňa si kyslík, ktorý chýba vo vode.

Ich tráviaci systém začína ústami, v ktorých sú zuby, ktorými si odkusuje/zoškrabuje potravu, potom potrava prechádza do žalúdka, ktorý je na ľavej strane ulity. Žalúdok je rozdelený na tri časti. V ňom sa zmiešava potrava so žalúdočnými šťavami a slizom. Potom spracovaná potrava prúdi do čriev, kde sa živiny prijímajú cez ich steny a putujú rovno do krvného obehu. Nespracované časti sa vylučujú análnym otvorom, ktorý ústi v otvore ulity.

Zmysly

Zo zmyslov majú Ampulárie najviac vyvinutý čuch, ktorý im najviac pomáha pri hľadaní potravy. Pri pohybe využívajú tykadlá, ktoré vysunú pred seba a tým akoby ohmatávajú okolie a zisťujú, aké sú pred nimi prekážky. Oči, ktoré majú umiestnené pod dlhším párom tykadiel, sú takmer nepoužiteľné. Nevidia farby a aj to, čo vidia, je len v tak malom rozlíšení, takže sa na to nemôžu spoľahnúť. Čo sa týka sluchu, sú hluché. Avšak na celom tele majú receptory, ktorými dokážu zaznamenávať zmeny tlaku, ale aj molekulárne zloženie okolia - napríklad to, aké je pH vody, koľko je vo vode kyslíka a podobne.

Nádrž

Ak chcete mať v akváriu iba Ampulárie, nádrž by mala mať 10 litrov na každého asi 5 cm veľkého slimáka. Výška nádrže stačí, ak bude 2x taká vysoká, aká veľká bude ulita u slimáka. Keďže tá môže byť rôzne veľká, dobre si zistite druh. Napríklad Pomacea maculata dorastá až do veľkosti 15 cm. Avšak každá nádrž, či už v nej máte, alebo nemáte iné živočíchy, by mala mať určitý voľný priestor nad vodnou hladinou, ktorý nebude úplne hermeticky uzavretý, aby sa slimáky mohli pri hladine nadýchnuť, ale aj z dôvodu, aby mali dosť miesta na kokón, ktorým sa rozmnožujú. Nad týmto priestorom však vždy majte kryt, keďže rady vyliezajú z akvária. Akvárium, ak tam nebudú rastliny, nemusí mať svetlo. Síce budú aktívnejšie cez noc, ale bude im stačiť aj bežné svetlo v izbe na to, aby vedeli, či je deň, či noc. Ak ale chcete mať malé slimáky, lepšie je, ak si nejaké to svetlo zadovážite, aby na dekoráciách mohli rásť riasy, ktorými sa budú mladé kŕmiť.

Voda v nádrži môže byť nádherne čistá, ale aj zakalená a bez vzduchu. Je to kvôli tomu, že v prírode tiež musia zniesť rozličné podmienky, napríklad keď sa blíži obdobie sucha, vodná hladina je nízka a voda je bahnitá, v období sucha sa zase môže všetka voda z rieky vypariť a slimáky prežijú zahrabané v bahne. Jednoducho sa vtiahnu do ulity a „veko“, ktoré si nesú na chrbte, potom úplne uzatvorí ulitu. Keďže sa u Ampulárií vyvinuli dýchacie orgány, ktoré slúžia aj ako pľúca a aj ako žiabre, voda nemusí byť dobre okysličená. Keď je v akváriu málo vzduchu, slimáky si jednoducho vylezú ku hladine, vysunú dýchací orgán – dýchaciu trubicu (vyzerá ako chobot) a začnú nasávať vzduch. To slúži aj ako indikátor toho, či je nutné zvýšiť úroveň prevzdušňovania v akváriu.

Parametre vody

Slimáky nie sú citlivé na parametre vody. Voda by však mala byť bohatá na vápnik. Pri nedostatku vápnika, čiže nízkej celkovej tvrdosti, sa im začne ulita rozpadať. Objavia sa v nej malé dierky a nakoniec môže aj pri menšom náraze ulita puknúť. Ďalšia vec, ktorú nemajú Ampulárie rady, sú ťažké kovy vo vode. Problémy im bude hlavne robiť meď. Pravdaže budú stále platiť obmedzenia, čo sa týka vysokej koncentrácie amoniaku, nitrátov a nitritov, ako aj príliš nízkeho, alebo vysokého pH. Ak sa budú slimáky snažiť húfne vyliezať z akvária, bude to najskôr znamenať, že niečo nie je v poriadku a Vaša prvá reakcia by mala byť výmena asi 50% vody v akváriu za asi deň odstátu vodu, poprípade vodu inak zbavenú chlóru. Inak je nutné pravidelne meniť 10 - 25% vody, keďže Ampulárie produkujú relatívne veľké množstvo exkrementov. Keďže sú Ampulárie tropické slimáky, normálna teplota by sa mala pohybovať od 20 do 28 °C, ale niektoré druhy, ako Pila globosa, dlhodobo teplotu 20°C neprežijú. Zväčša pri teplotách okolo 18°C sa Ampulárie zavrú do ulity a hybernujú. Pri ešte nižších teplotách zase zomierajú do pár dní, či hodín. Pri teplotách okolo 28°C sa začnú množiť, ale pri extrémnej teplote nad 38°C, prežijú iba zopár hodín. Teplota vody ovplyvňuje aj ich dĺžku života. V chladnej vode budú menej aktívne, a to im môže predĺžiť život aj na 4 roky. V teplej vode – 26°C budú žiť približne 2 roky.

Slimáky a lieky

Ak Vám v akváriu vypukla epidémia určitej choroby a chcete ju liečiť liekmi, dávajte dobrý pozor na slimáky. Tie často veľmi zle reagujú na liečivá pre ryby, keďže tie sú určené iba pre ryby a pre slimáky sú jedovaté. Aj preto je dôležité mať karanténne akvárium a iba v ňom používať liečivá a nikdy do nich slimáky nedávať. Ak ale danú chemikáliu chcete použiť, radšej Ampuláriu dajte do iného akvária a vráťte ju až keď vo vode nebudú zvyšky daného lieku.

Spoločníci do akvária

V akváriu budú určite v bezpečí s plachými a mierumilovnými rybami, napríklad s tetrami, prísavníkmi či pancierničkami. Čiastočný problém môžu byť zvedavé ryby ako skaláre či guramy, ktoré ich môžu občas obťažovať a ani ich kombinácia s botiami a rajovcam nevyzerá dobre. Určite ich ale nedávajte do akvária s rybami, ktoré pojedajú slimáky, ako sú napríklad tetraodony. Pravdaže bude platiť, že čím menší je slimák, tým viac bude ohrozený.

Kŕmenie

Síce existuje viacero druhov Ampulárií, zväčša budú jesť hlavne to, čo ostatné ryby nestihli zjesť a spadlo to na dno. Mladé slimáky budú jesť aj riasy v akváriu, ale staršie si už radšej počkajú na hotové jedlo, než by sa namáhali jesť riasy. Niektoré druhy ale viac uprednostnia rozkladajúce sa rastliny (Pomacea diffusa), iné budú objedať ešte živé rastliny (Marisa cornuarietis, Pomacea canaliculata, Pomacea maculata a Pomacea paludosa) a dokonca môžu veľmi rýchlo zjesť všetko zelené v nádrži. Z toho, čo máte v chladničke, im môžete dávať plátky mrkvy, uhorky alebo šalát, ale najprv to poriadne umyte. Snažte sa túto zeleninu kupovať v bio kvalite, aby sa slimáky náhodou neotrávili zvyškami z umelých hnojív, herbicídov či pesticídov. Zároveň sú slimáky aj mrchožravce, takže zjedia aj mŕtve ryby a iné slimáky. Živé ryby nebudú nijako ohrozovať, ale ak sa dostanú k vajíčkam, ktoré sú na rastlinách, skle, či dokonca v bublinových hniezdach, niekedy sa k ním dá dostať pomocou rastlín (plávajúcich alebo vysokých), nezaváhajú a zjedia ich.

Rozmnožovanie

Ampulárie sú jednopohlavné, čiže jedinec je buď jedného, alebo druhého pohlavia, preto na rozmnožovanie musí byť v akváriu ako samec, tak aj samica. Ako už je spomenuté vyššie, rozmnožovanie podporíte zvýšením teploty, ale aj tým, že budete slimákom dávať dostatok jedla. Samca od samice rozoznáte iba ťažko. Najzreteľňejšie by to malo byť, keď prebieha samotné rozmnožovanie, keď samec vylezie na samicu a vypustí do nej spermie a občas sa dajú rozoznať aj rozdielne otvory ulít, samce by ich mali mať okrúhlejšie. Keď samec vypustí do samice spermie, ona ich nemusí hneď nechať oplodniť vajíčka, môže ich v sebe držať aj pár mesiacov a až potom ich nechať oplodniť vajíčka a urobiť z nich kokón nad alebo pod hladinou vody. Na to, aby mala samica slimáka rozmnožujúceho sa mimo vody dosť miesta pre vajíčka, mal by byť nad hladinou asi 15 cm vysoký priestor. Niekedy sa ale môže stať, že samica nakladie aj neoplodnené vajíčka, ak v nádrži nie je samec. Jeden pár môže produkovať jeden kokón aj každých 6 dní počas pár týždňov. Najviac sa budú množiť na jar a v lete. Keď samica nakladie vajíčka nad vodnú hladinu, ich okolie musí mať vysokú vlhkosť vzduchu, avšak nemôžu byť mokré a v žiadnom prípade ich nedávajte pod vodu. Kokón môžete presunúť, ale musíte byť veľmi opatrní. Najlepšie sa bude odstraňovať zo skla a podobne hladkých povrchov. Kokón najprv omočte na mieste, kde je v kontakte s povrchom a za pár hodín sa ho snažte posúvať po povrchu až pokiaľ neodpadne. Kokón potom udržujte vo vlhkom prostredí nad nádržou s vodou v teplote do 28°C. Čím vyššia bude teplota okolia, tým rýchlejšie sa vyliahnu (netreba to ale preháňať), ale stále to bude trvať zopár týždňov. Keď po 4 týždňoch sa stále nezačnú liahnuť, snažte sa jemne rozbiť kokón. Ak tam sú slimáky, kokón ponorte, aby sa z neho slimáky vyplavili. Ak tam ale slimáky nie sú, znamená to, že buď boli vajíčka neoplodnené, alebo počas vývoja bola vlhkosť príliš nízka, tým pádom bolo žĺtko príliš husté a embriá ho nevedeli konzumovať. Liahnutiu môžete pomôcť aj tým, že vajíčka budete jemne vlhčiť, čím zjednodušíte liahnutie, lebo ak je kokón príliš tvrdý, slimáčiky ho nebudú vedieť rozbiť a vyliezť z neho.

Nákup a preprava

Síce sa často prepravujú z akváriových obchodov iba v sáčku, niekedy s vodou, niekedy bez, na dlhšie trasy je najlepšie ich dať do plastových nádobiek. Takáto nádobka by mala byť vystlaná mokrou utierkou, aby sa zabránilo poškodeniu ulity. V nádobke by malo ale byť dostatok vzduchu, poprípade by veko malo mať v sebe otvory. Pri dlhodobej preprave sú otvory nevyhnutnosťou.

Druhy Ampulárií

Druh Ampullariidae tvorí 8 rodov: Afropomus, Asolene, Felipponea, Lanistes, Marisa, Pila, Pomacea a Saulea, a dokopy zastrešuje asi 120 rôznych druhov slimákov. Rozoznať ich od seba je často veľmi ťažké a aj kvôli tomu tých druhov bude v skutočnosti menej ako 120. Najjednoduchšie jednotlivé druhy od seba odlíšite pomocou ulity, ale niektoré druhy sa líšia tak málo, že ich len pozorovaním nerozlíšite, poprípade ich ulity sa môžu líšiť kvôli určitým vonkajším vplyvom, ktoré nemajú nič spoločné s druhovým zaradením. Navyše jeden druh môže mať aj rôzne sfarbenia ulít, čo tiež často spôsobuje mylné druhové zaradenie. Preto je aj pre vedcov také ťažké ich presne zaradiť.

• Afropomus

  Pochádza z malej časti centrálnej Afriky a je veľmi málo rozšírená. Patrí tu iba jedna Ampulária, a to Afropomus balanoideus. Vyznačuje sa tým, že má krátke tykadielka aj dýchaciu trubicu. Farba ulity je sivá až čierna.

• Asolene

  Tento rod pochádza z dvoch častí Južnej Ameriky. Jedna je nad a druhá je pod najväčším dažďovým pralesom Amazon. Výrazným znakom týchto Ampulárií je to, že ich dýchacia trubica je veľmi krátka, a to preto, lebo obýva rýchlo tečúce rieky s relatívne vysokým obsahom kyslíka. Delia sa na dve časti, a to Asolene a Pomella. Keďže Asolene vytvára kokóny pod vodnou hladinou, ale Pomella nad, uvažuje sa, že všetky slimáky z poddruhu Pomella by správne mali byť zaradené pod Pomacea. Asolene (Asolene) spixi má výraznú zlatú ulitu s kontrastnými, takmer čiernymi pruhmi rôznych hrúbok, ktoré smerujú kolmo na otvor ulity. Je to jedna z najpomalších druhov Ampulárií. Cez deň sa často iba zahrabe do substrátu a vylezie až v noci. Keď príliš klesne teplota, zo substrátu sa ani nevyhrabú pokiaľ teplota znova nestúpne. Ulita Asolene (Pomella) megastoma sa vyznačuje tým, že špirála ulity iba málo vytŕča. Dosahuje veľkosť aj 10 cm, ulita býva drsná, dokonca vyzerá krehko a poškodene, to je ale iba zdanie. Jej farba je hnedá až zelená a farba nohy býva svetlá a po okrajoch prechádza až do fialova so žltými bodkami. Ako už bolo spomenuté, tento poddruh kladie vajíčka nad hladinu a kokóny sú po zatvrdnutí ružové. V prírode žije v riekach so silným prúdom vody, preto sa pri svojom pohybe o podklad pridŕža/prisáva veľkou plochou tela, čiže aj v akváriu s ním bude ťažké pohnúť.

• Felipponea

  Felipponea je druh pochádzajúci z malej oblasti v Južnej Amerike, približne v miestach kde Argentína hraničí s Uruguajom a Paraguajom v rýchlych potokoch. Práve preto je ich schránka tvrdá a naberá aerodynamickejší tvar než ostatné Ampulárie. Špica ulity smeruje síce doprava, ale je viac nasmerovaná smerom dozadu. Slimák má veľmi krátku dýchaciu trubicu, keďže obýva rieky s vysokým obsahom kyslíka a takmer ju nevyužíva. Kokón ukladá pod vodnú hladinu. Jedným z príslušníkov tohto rodu je Felipponea neritiformis. Farba ulity je hnedo-zelená a pohlavie sa dá rozoznať pri porovnaní ulít samcov a samíc. Samce budú mať otvor oproti ulite širší než samice, zatiaľ čo otvor u samíc je viac pretiahnutý. Telo má tento slimák tmavé.

• Lanistes

  Rod Lanistes môžeme v prírode nájsť takmer na celkom území Afriky. Od ostatných druhov z rodu Ampullariiadae sa líši tým, že špica ulity nesmeruje doprava, ale doľava. Ďalším znakom je to, že dýchaciu trubicu nedokážu veľmi natiahnuť. Jedným z druhov z tejto skupiny je Lanistes lybicus. Jeho telo je hnedé a ulita žlto-hnedá až tmavohnedá. Kokón vytvára pod hladinou vody a tvorí ho želatínová masa s vajíčkami. Tento slimák je vhodný do akvária s rastlinami, keďže ich nebude pojedať.

• Marisa

  Do tohto rodu patrí iba Marisa cornuarietis, ktorý pochádza z tropických lesov Južnej Ameriky. Tento druh často ani len nezaraďujú pod rod Ampullariidae, keďže je tak odlišný od ostatných. Ulita netvorí špic vytŕčajúci ani do jednej, ani do druhej strany, ale do vnútra a skôr sa podobá na ulitu kotúliek. Ulita môže byť žltá až tmavo hnedá, s pásikmi, alebo bez a dosahuje na výšku až 6 cm. Telo má svetlé s tmavohnedým až čiernym mramorovaním, alebo môže byť aj celé tmavohnedé. Vajíčka kladie pod vodnú hladinu.

• Pila

  Ampulárie rodu Pila nájdeme na takmer celom území Afriky (všade tam, kde nie sú púšte a polopúšte) a na juhu Ázie. Ich spoločným znakom sú biele kokóny, ktoré umiestňujú nad hladinu vody. Pila ampullacea môže mať ulitu veľkú až 10 cm, jej farba je rôznorodá. Má v sebe pruhy žltej, zelenej aj červenej a pruhy sa vytvárajú ako horizontálne, tak aj vertikálne. Samotná ulita má pekný guľovitý tvar s jemne vyčnievajúcou špicou. V prírode požiera rôznorodé vodné rastlinstvo, vrátane rias. Tento druh sa bežne konzumuje. Pila globosa má ulitu takmer rovnakú ako Pila ampullacea, rozdiel je jedine v tom, že otvor ulity je o niečo širší. Zaujímavosťou je, že tieto Ampulárie v Ázii zbierajú a potom ich používajú ako jedlo pre krevety na farmách. Telo Pila virens je hnedé až čierne so svetlou spodnou stranou nohy (chodidlo). Ich závity v ulite sú oveľa výraznejšie než u predchádzajúcich spomenutých druhoch. Ulita dorastá do veľkosti asi 7cm a môže mať zelenú a hnedú farbu so svetlejšími pruhmi. V akváriu bude pojedať ako riasy, tak aj rastliny. Pila wernei je jedna z najväčších ampulárií z tohto rodu. Dorastá až do 13 cm. Závity na ulite nie sú tak výrazné, ale sú viac vysunuté ako u Pila ampullacea. Táto Pila je z Afriky a obýva jej tropické stojaté vody v ktorých sa živí rastlinami.

• Pomacea

  Patrí tu najviac slimákov druhu Ampullariiadae. Celý rod pochádza z Južnej a Centrálnej Ameriky, no bol dovezený do južných častí Ázie, kde ho chceli chovať na jedlo (konkrétne to bol druh Pomacea canaliculata), ale svojou chuťou nezaujal, unikol do tamojšej prírody a teraz tam žije ako invazívny druh, ktorý ničí ryžové polia. Pomacea je bežná Ampurária rozmnožujúca sa nad vodnou hladinou. Spoločným znakom tohto rodu sú dlhé tykadlá aj dýchacia trubica. Ak kúpite v akváriovom obchode slimáka, najčastejšie to bude z tohto rodu. Konkrétne to býva Pomacea diffusa. Otvor ulity a ulita smerujú kolmo na seba a jednotlivé špirály na ulitách budú mať takmer rovné vrcholy. Najčastejšie ho nájdete v zlatej, hnedej až čiernej alebo pásikavej forme. Ulita bude veľká od 4 do 6,5 cm. Zriedkavejšie sa dokonca vyskytuje s tmavým telom a takmer bielou ulitou. V akváriu sa bude živiť rozkladajúcimi sa rastlinami, ale nie živými a jedlom pre ryby. Kokóny po pár dňoch na súši získajú ružovkastú farbu. Pomacea canaliculata je ďalším rozšíreným druhom v obchdoch. Farba ulity môže byť hnedá, hnedo-zelená, svetlo hnedá, svetlo hnedo-zelená, zlatá, pásikavá. Ulita býva veľká až 7,5 cm. Otvor ulity oproti Pomacea diffusa je viac natiahnutý a bude sa napájať na ulitu v ostrom uhle. V akváriu bude jesť rastliny, takže sa nehodí do akvária so živými rastlinami. Keď slimák vytvorí kokón, vajíčka sa sfarbia do oranžova. Pomacea maculata je najväčšia z Ampulárií a jej ulita môže dosahovať veľkosť až 15 cm. Čo sa týka farby, ulita je zelená s jemnými čiernymi pruhmi a z vnútornej strany, pri otvore, je bodkovaná. V akváriách sa často nechová, ale má zelenú farbu kokónov. Pomacea flagellata flagellata má veľmi elegantnú ulitu. Je jedinečná tým, že jej otvor plynulo naväzuje na zvyšok ulity a aj jednotlivé stupne špirály vytvárajú takmer hladký povrch. Ulita dosahuje veľkosť asi 6 cm a býva hnedo-zelená so svetlejšími pruhmi. Predpokladá sa, že samcova ulita je pri otvore viac rozšírená, aby ho pri oplodňovaní iné samce nemohli odstrčiť. Táto Pomacea miluje rastliny a dokáže veľmi rýchlo vyjesť celé akvárium, takže ju nedávajte do akvária kde pestujete rastliny. Kokóny s oplodnenými vajíčkami budú tmavo sivé. Pomacea bridgesii a Pomacea diffusa boli istý čas považované za jeden druh, ale DNA testami sa preukázalo, že sú to dva rozdielne druhy. Pomacea bridgesii je však v skutočnosti veľmi málo rozšírený druh a ak uvidíte v obchode, že ho predávajú, pravdepodobne to ale bude práve Pomacea diffusa. Inak sú ale tieto dva druhy takmer rovnaké, takže je pochopiteľné, že sa tieto druhy pletú.

• Saulea

  Veľmi sa podobá na rod Pomacea. Jediný rozdiel je, že ich dýchacia trubica je oveľa kratšia. Nie sú široko rozšírené a v prírode ich nájdete iba v malej oblasti Afriky približne v oblasti štátov Guinea a Sierra Leone.

Ampulárie: domáci miláčikovia, alebo chutné sústo?

Všetky Ampulárie sú jedlé, sú bohaté na proteíny a niektorí ľudia ich považujú za delikatesu. V určitých miestach, kde je málo dostupného mäsa pre obyvateľstvo, ale dostatok slimákov, sa preto stali jedným z hlavných zdrojov proteínov v strave. Pre zaujímavosť, 100g Ampulárií má 83 kalórií, 12g proteínov a iba 0,4g tuku.

Pri príprave je ale veľmi dôležité poriadne ich uvariť. V Ampuláriách sa môže nachádzať veľa parazitov, a preto sa nikdy nesmú jesť surové alebo iba málo uvarené. Pred varením ich ešte živé dajte na dva dni do nádrže s čistou vodou, aby sa z nich vyplavili všetky zvyšky jedla. Po dvoch dňoch preberte slimákov a mŕtve vyhoďte. Najšetrnejšie ich zabijete, ak ich vhodíte do vriacej vody, alebo ich dáte do mrazničky. Vo vriacej vode ich nechajte asi pol hodinu, ľahšie sa tak vyberajú z ulít. Potom zo slimáka odstráňte vnútornosti, lebo majú zlú chuť. Je sa iba noha. Takto pripravené slimáky sa hodia do väčšiny receptov.