Ako pôsobí zlý chemizmus vody na vaše ryby

My akvaristi vlastne vytrhávame rybu z jej prirodzeného prostredia a nútime ju žiť v, pre ňu, neprirodzenom prostredí. Preto my máme povinnosť starať sa o tie ryby tak dobre, ako sa len dá. Argument, že my vlastne chránime ryby a poskytujeme im bezstarostný život bez predátorov a potreby hľadať si obživu, celkom neobstojí, lebo nedbanlivosťou a nevedomosťou môžeme my byť pre ne oveľa nebezpečnejší ako tie najkrutejšie prírodné podmienky. Napríklad len zabudnete vymeniť vodu, nebudete mať čas vyčistiť filter, nevšimnete si, že nejde vzduchovadlo, alebo aj filter a chemizmus vody bude natoľko narušený, že vám ryby pomrú. V prírode by mohli ryby aspoň plávať do čistejších vôd, utiecť zo znečistenej vody, ale v akváriu to nejde.

Faktory, ktoré ovplyvňujú chemizmus a spôsobujú rybám stres a tým ohrozujú zdravie rýb môžeme rozdeliť do skupín:

• priamo a rýchle pôsobiace faktory – vyvolávajú šok a následne smrť (napríklad dusitany, amoniak, iné otravy, rýchla zmena teploty alebo pH, nedostatok kyslíka a podobne.)
• pomaly pôsobiace faktory – ktoré až po určitej dobe vedú ku smrti (napríklad keď je veľa rýb v akváriu, nevhodný transport, pomalý vzostup obsahu dusitanov, …)

Uvedené faktory sa negatívne prejavujú najmä u rýb, ktoré nie sú ešte adaptované na prostredie akvária. To sú hlavne ryby, ktoré boli chytené v prírode a potom dané na trh s akvarijnymi rybami.

Stres

Najväčším zabijakom rýb je stres. Stres vzniká hlavne rýchlymi zmenami vody, ale aj pomalým vplyvom zlého chemizmu vody. V konečnom dôsledku môže dôjsť k oslabeniu imunity rýb a k strate ich prirodzenej obrany proti rôznym chorobám a infekciám. Baktérie, plesne a iné parazity, ktoré sú vo vode v akváriu, ktoré sa tam dostanú z rýb zakúpených v akvaristike, z rastlín, alebo aj zo samotnej vody z vodovodu, potom môžu ľahko spôsobiť choroby. Ale iba za veľmi zlých podmienok môžu byť ryby napadnuté vo veľkom počte a rýchlo. Napádané sú hlavne slabé alebo staré ryby, ktoré majú vysokú úroveň stresu. Preto je nutné pravidelne sledovať kvalitu vody a pritom si najmä všímať tie faktory, ktoré najviac ovplyvňujú zdravie a vitalitu rýb. Ďalej v článku si rozpíšeme aké to môžu byť faktory.

Nedostatok kyslíka

Jednou z najčastejších príčin oslabenia a úmrtia rýb je nedostatok kyslíka. Ryby začnú zrýchlene dýchať, lapajú po vzduchu, sú pri hladine a sú nekľudné. Postupne blednú a majú doširoka otvorenú operkulu (to je viečkovitá kosť zakrývajúca dutinu so žiabrami). Ak urýchlene nezasiahnete, ryby sa udusia. To, že ryby žijú vo vode, neznamená, že nepotrebujú dýchať. Ony dokážu dýchať kyslík, ktorý je vo vode a je pre nich rovnako dôležitý, ako pre hocijakého iného živočícha žijúceho na tejto planéte. V prírode sa vzduch do vôd dostáva z rastlín, alebo z premiešavania vody a vzduchu spôsobeného vodopádmi, alebo rýchlym pohybom vody. V akváriu sa zabezpečuje vzduchovadlom zabudovaným do filtra, alebo samotným prístrojom, ktorý čerpá vzduch cez pórovitý kameň do akvária.

Premnoženie

Ale môže sa stať, že to množstvo vzduchu nestačí napríklad pre veľké množstvo rýb, ktoré chováte. Najhoršou chybou, akú môže akvarista, hlavne začiatočník, urobiť je, že dá do akvária veľa rýb. To je veľmi smrteľná chyba a to nielen z pohľadu kyslíka ako uvidíte neskôr. Najoptimálnejší počet rýb si vypočítame prepočtom, že na jednu 5 až 6 cm dlhú rybku treba mať 2 až 3 litre vody. Tento prepočet je vhodný pre húfovité ryby, ktoré vytvárajú húf, čiže sa ich zmestí do akvária viac, ale predsa len potrebujú aj miesto na plávanie a na dobrú cirkuláciu vody. Agresívnejšie a väčšie ryby potrebujú už oveľa viac priestoru. Niektorí akvaristi robia tú chybu, že na noc vypínajú vzduchovadlo. Existuje mýtus, že ryby potrebujú menej vzduchu cez noc, čo je aj čiastočne pravda, ale zabúda sa na to, že v noci nedýchajú iba ryby, ale aj rastliny. Ako je známe, rastliny cez deň vytvárajú kyslík z kysličníka uhličitého, ale v noci aj samé rastliny kyslík spotrebúvajú. Preto je nezodpovedné na noc vypínať prívod vzduchu. Ryby sa tak namáhajú dýchaním a nemôžu si odpočinúť a zvyšuje sa ich úroveň stresu. Ďalej prekrmovanie môže spôsobiť zníženie hladiny kyslíka. Prebytok potravy spôsobuje jej rozklad a pri tomto procese sa kyslík spotrebúva. Faktor, ktorý ovplyvňuje množstvo kyslíka vo vode je teplota. Je to kvôli tomu, že čím je teplota vyššia, tým je rozpustnosť kyslíka nižšia. Čiže ak pri 20°C je množstvo kyslíka vo vode 9,2 mg, pri 30°C je iba 7,5 mg. Dusenie rýb môže spôsobiť nielen nedostatok kyslíka vo vode, ale aj nedostatok kyslíka pre určitú rybu. Každá ryba spotrebúva rôzne množstvo kyslíka, podľa pôvodu. Ryby zo stojatých vôd spotrebúvajú menej kyslíka ako ryby z rýchlo prúdiacich vôd.

Mohli by ste si myslieť, že nedostatok kyslíka nie je nič hrozné a že riešenie je jednoduché, že jednoducho stačí pridať prídavné vzduchovadlo, alebo zosilniť vzduchovanie na filtri. Ale to nie je také jednoduché. Pri zvýšenom prúdení vody sa zdvihne aj veľa kalu, zväčša tuhé exkrementy, ktoré na seba môžu viazať kyslík. Ďalej kyslík, ktorý je vháňaný filtrom je molekulový a ten je menej reaktívny, takže má nižšiu účinnosť. Hlavne ak veľa kyslíka je spotrebovaného pri oxidačných procesoch.

Najlepšie je použiť peroxid vodíka H₂O₂, ten sa rozkladá na vodu a kyslík, ktorý je najúčinnejší pri prvej pomoci Vašim rybkám. Pridáme ho do akvária asi 5 ml 3% roztoku na 20 litrov vody v akváriu. Mal by byť ľahko dostupný v lekárňach. Tento proces môžeme opakovať po asi pol hodine, až hodine. Ďalším riešením je výmena časti vody, hlavne odsatie kalu z dna. Najprv vymeníme jednu tretinu vody a potom po pár hodinách ďalšiu tretinu. Keď je voda pomerne čistá, môžeme zvýšiť vzduchovanie v akváriu. Pritom nezabudneme, že musíme mŕtve ryby a odumreté rastliny odstrániť z akvária, lebo aj rozklad spotrebúva veľa kyslíka. Musíme sa aj ubezpečiť, že v akváriu je primerané množstvo rýb a dodať rastliny. Tie sú dôležité ako pre psychickú pohodu rýb, tak aj pre vyrovnaný chemizmus vody v akváriu.

Amoniak

Obdobne, ako nedostatok kyslíka, sa prejavuje aj otrava amoniakom – NH₃. Ryby rýchlo dýchajú, plávajú kladine a snažia sa čo najviac dýchať. Občas môže byť ich aktivita veľmi vysoká a robia rýchle pohyby.

Amoniak je výsledkom odbúravania organických látok, ktoré obsahujú dusík, čo sú hlavne bielkoviny. Amoniak sa neobjaví ihneď, ale je produkovaný ako NH₄ , ktorý je menej toxický. Ten sa na amoniak zmení postupne, hlavne ak je prostredie alkalické, čiže má pH vyššie ako 7. Amoniak pôsobí na ryby ako nervový jed, ak sú mu ryby vystavené náhle a vo veľkom množstve. Žiabre sú paralyzované, ryba nevie poriadne dýchať a dusí sa. Nebezpečné je aj to, ak ryba je vystavená amoniaku dlhodobo, ale v menších dávkach. Žiabre sa zduria a neprepúšťajú kyslík tak dobre, ako by mali. Málo kyslíka v krvi spomaľuje metabolizmus a ryba prijíma menšie množstvo potravy a čím menej potravy prijíma, tým je slabšia a menej odolná voči chorobám.

Zdroje amoniaku v akváriu:

• Zbytky metabolizmu – je to hlavne moč a výkaly rýb. 80% amoniaku pochádza priamo z výkalov a 20% z ich rozkladu baktériami.
• Rozklad krmiva, odumretých rastlín a živočíchov – to nemusí okamžite znamenať hromadný vznik amoniaku. Môžu vznikať aj neškodné zlúčeniny dusíka. Všetko to závisí od nitrifikačných baktérií a množstve kyslíka. Tie nemusia byť prítomné v dostatočnom množstve ak je akvárium novo založené, alebo ak je pH nad 6,5.
• Chemická premena NH₄ na NH₃ kvôli stúpaniu pH – ak je pH 7, iba asi 1% NH₄ sa zmení na čpavok. Pri pH 8 je to už 5% a pri pH 9 je to až 36%. To môže byť veľmi nebezpečné hlavne pri chove cichlíd z jazier Malawi a Tanganika, kde je pH vyššie ako 7.
• .Dusičnany – tie sú prítomné v akváriu a môžu sa redukovať na dusitany a niekedy až na čpavok. Táto reakcia prebieha hlavne pri nedostatku kyslíka pôsobením baktérií.
• Čistiace prostriedky – niektoré čistiace prostriedky uvoľňujú čpavok rovno do vody, preto treba s nimi narábať opatrne a poriadne vypláchnuť akvárium. Ak sa dá, radšej ich ani nepoužívajte a akvárium nechajte dlho bez rýb, kým sa stabilizuje, ak je akvárium nové. Pri sterilizácii po určitej chorobe v akváriu sa snažte čo najviac dekorácii vyvariť.
• Antibiotiká - ak liečite ryby antibiotikami, zároveň tým zabíjate nitrifikačné baktérie a tým sa zvýši hladina čpavku vo vode.

Veľmi účinná zbraň proti amoniaku sú nitrifikačné baktérie. Tie odbúravajú amoniak a vodu tak ozdravujú. Ale je ich len obmedzené množstvo. Príliš veľa rýb vytvára príliš veľa amoniaku a baktérie ho nestíhajú odbúravať. Na amoniak je krátka aj akvaristická technika. Filtre nedokážu odstrániť amoniak, lebo to nie je tuhá látka a nezachytáva sa v molitane filtrov. Filtre odstraňujú iba tuhé exkrementy, ktoré sú zdrojom amoniaku, ale nepomôžu ak je už veľa amoniaku vo vode. Uhlie ho zas nedokáže viazať, lebo nie je ionizovaný. A vzduchovadlo už vôbec nemá nijaký účinok. Tak čo sa teda dá robiť? Nezostáva nám nič iné ako meniť vodu. Meniť treba často menšie množstvá vody, alebo viac vody naraz, pričom vždy dbáme na to, aby boli ryby čo najmenej stresované. Ďalší spôsob je prevencia. Treba sa snažiť obmedzovať príčiny vzniku amoniaku vo vode. Čiže nebudeme ryby prekrmovať, nebudeme akváriá preplňovať rybami, všetko odumreté a mŕtve budeme hneď odstraňovať a budeme dávať pozor na predchádzajúcich 6 faktorov, ktoré spôsobujú vznik amoniaku a to sa týka aj udržovania pH pod hodnotou 7. Pri výmene vody si však treba uvedomiť jednu vec. Výmenou vody odstraňujeme aj nitrifikačné baktérie a taktiež filter obsahuje v sebe tie baktérie, takže výmena vody a aj čistenie filtra môže spôsobiť rapídny úbytok baktérii a nebude mať kto čistiť vodu. Preto by sa tieto dva úkony nemali robiť naraz, ale až s niekoľkodenným odstupom.

Udržiavať akvárium v dobrom stave síce udržuje amoniak a jeho zlúčeninu čpavok na nízkej úrovni ale čo ak sa stane nejaká nehoda a jeho hodnota stúpne? Aká je prvá pomoc? Je to ako s nedostatkom kyslíka. Musíme do vody pridať peroxid vodíka v rovnakom množstve ako pri nedostatku kyslíka, čiže na 20 litrov vody asi 5ml 3% peroxidu vodíka. Pričom sa uvoľní voda a kyslík, ktorý uľahčí dýchanie rýb. Potom vymeníme čo najväčšie množstvo vody. Pritom ale musíme dbať aj na pohodlie rýb. Príliš veľký stres ich iba viac oslabí. A asi to najhoršie, čo môžete urobiť je vybrať ryby z akvária a vyliať celú vodu von. Premiestnenie ryby z akvária do inej menšej prepravky s inou teplotou a chemizmom vody môže spôsobiť až okamžitú smrť. Pri výmene vody musíme dávať pozor aj na pH. PH novej vody by malo byť čo najbližšie pH pôvodnej vody v akváriu. Nemala by však byť vyššiu hodnotu. Niekedy sa odporúča aj pridanie trocha ne-jodidovanej soli do vody, aby sa predišlo šoku rýb. Je to asi čajová lyžička na 5 litrov vody v akváriu.

Niekedy sa stane, že aj napriek výmene vody budú ryby zomierať v dôsledku otravy amoniakom. Je to hlavne v preplnených nádržiach bez rastlín. Vysvetlím Vám prečo. Zoberme si úplne čistú nádrž s rybami bez rastlín a zanedbajme aj nitrifikačné baktérie, čo môžeme, ak je tá nádrž preplnená rybami. Za týždeň hodnota amoniaku stúpne napríklad na 100 jednotiek. Vymení sa polovica vody a hodnota klesne na 50. Ale za týždeň znova stúpne o 100 na 150. Vymení sa polovica vody a klesne to na 75. Za týždeň to znova stúpne na 175. Preto treba vody vymeniť čo najviac alebo častejšie v menších množstvách a v akváriu nemať veľké množstvo rýb.

Výmena vody

S výmenou vody súvisí aj problém so získavaním novej vody. Odkiaľ ju nabrať? Pre nás najdostupnejšia a možno aj najčistejšia je voda z vodovodu. Ale tá nie je upravovaná ako tá najčistejšia a najbezpečnejšia a často sa stáva, že sama sa nám dosť hnusí a nie ešte aby sme ju používali pre ryby. Jej najväčšími zákutiami sú jej vlastnosti tvrdosť a vysoká hodnota pH. Raz sme ju zo zvedavosti testovali a naozaj bola. Hodnota pH bola sedem, alebo niečo nad sedem a to z hľadiska vzniku amoniaku nie je optimálne. Ďalší problém je aj to, ako sa k nám dostáva. Zväčša sú to staré železné potrubia z ktorých sa uvoľňuje železo a potom sa ukladá v akváriu. Ale najfatálnejšie dôsledky na život v akváriu má chlór. Ten vodárne pridávajú do vody kvôli mikroorganizmom a práve aby vo vode zabilo čo najviac života, čo je na jednej strane dobré, ale pre akvárium určite nie. Vo vode môže byť až 0,2 mg chlóru v jednom litri, pričom pre ryby je už hranica 0,125 nebezpečná. A to nehovoriac o tom, že chlór vo vode môže byť vo vode aj v oveľa vyššej koncentrácii, hlavne pri výmene veľkého množstva vody za vodu z vodovodu naraz. To sa potom niet čo čudovať, keď rybky otrávia chlórom. Chlór poškodí dýchací systém a ryba sa začne dusiť. To sa prejaví zblednutím žiabrí. Dochádza aj k poškodeniu plutiev a tak k celkovej otrave.

Aby sa predišlo týmto problémom, môžeme použiť niektorú z možností:

• meniť malé množstvo vody, ale častejšie,
• nechať vodu odstáť pred použitím,
• môžeme použiť špeciálne prípravky na odstránenie chlóru z vody.

Hodnoty pH

Ďalšie nebezpečie spôsobené zlým chemizmom vody sú ochorenia z príliš kyslého, alebo zásaditého prostredia. Vhodné pH pre väčšinu rýb je okolo 6,8. Avšak existujú aj ryby, ktoré sa vyvinuli v kyslejšom, alebo zásaditejšom prostredí a tak v akváriu vyžadujú podobné podmienky. Z kyslomilných sú to betty a zo zásadomilných sú to chichlidy. Avšak netreba to preháňať. Ryby, ktoré vyžadujú nízke pH, by mali mať pH medzi 5 až 6 ale pre väčšinu rýb by pH nemalo klesnúť pod 5,5, na čo treba dávať pozor pri kombinácii rýb v akváriu. Ryby vyžadujúce vysoké pH môžu mať pH medzi 8 až 9, ale pre väčšinu rýb je hodnota nad 9 smrteľná. Hlavnými príznakmi, že niečo v akváriu nie je v poriadku, sú lapanie po vzduchu, stratenie pohyblivosti, zapálenie kože, zvýšená tvorba slizu, poleptanie tela a žiabier a ryby sa v agónii snažia vyskočiť z akvária. Vyústiť to môže až do hromadného úhynu rýb. Najnebezpečnejšia kombinácia je mäkká voda s nízkou hodnotou pH. Mäkká voda spôsobuje nestabilitu a kolísanie pH. Pričom sa vždy snažíme o čo najvyššiu stabilitu chemizmu ktorá je veľmi potrebná pre ryby. Preto treba pravidelne merať hodnotu pH, aby ste vedeli včas zasiahnuť a nevystavovať ryby zlým podmienkam vo vode. Na trhu je mnoho pH testov a ich použitie je veľmi jednoduché a zväčša sú oveľa lacnejšie ako testy na dusitany. Ak náhle zistíme akútny problém s pH vody a ryby majú príznaky bolesti z poleptania, treba ich okamžite dať do vody s neutrálnym pH. V akváriu treba vymeniť časť vody za vodu s normálnym pH. Ďalej možno odobrať vodu, ktorá je v nádrži a pridávať do nej jedlú sódu pri nízkom pH, alebo fosforečnan draselný pri vysokom pH podľa potreby aby sa voda stala neutrálnou, alebo aby sa dostala na úroveň vyžadovanú rybkami. Pritom sledujeme koľko látky sme do vody dali a primerané množstvo dáme aj do akvária. Je to ľahká matematika. Ak sme napríklad do jedného litra dali dva gramy látky, na 100 litrov dáme 200 gramov látky.

Toto sú najhlavnejšie príčiny úmrtí a chorôb rýb v akváriu spôsobených zlým chemizmom. Ďalšie príčiny sú napríklad ak sa rybám rýchlo mení prostredie, ak pridávame novú rybu do akvária, ktorá mala iné podmienky v predošlom akváriu, alebo šoky spôsobené novým rybám náhlou zmenou teploty a tak ďalej.

Článok čerpá informácie z článku Františka Kuteka, publikované v Akvárium Terárium 2003/10.