Rozmnožovanie Skalárov
Rýchla navigácia
Úvod a popis článku
Skalár obyčajný je veľmi žiadaná cichlidovitá ryba, vďaka svojej jedinečnej kráse a nezvyčajnému charakteru. Skalár pochádza z Peru, Kolumbie a Brazílie. Narozdiel od cichlíd má nezvyčajný tvar, je po bokoch stlačený s okrúhlym telom a pretiahnutými trojuholníkovitými chrbtovými a análnymi plutvami. Skaláre tvoria v prírode monogamné páry, kladú vajíčka a sú úžasnými rodičmi ako väčšina cichlíd. Bolo však zaznamenané, že v zajatí skaláre strácajú svoje rodičovské sklony.
TVORENIE PÁROV
Pohlavie nedospelých skalárov sa ťažko určuje. Aby ste si zvýšili šance na vytvorenie páru, odporúča sa začať chov so 6 mladými skalármi. Uistite sa, že vaše jedince sú kvalitné, odolné, s peknými farbami a plutvami. Väčšie množstvo jedincov dovoľuje, aby sa pár navzájom prirodzene našiel. Ak si skaláre môžu svojho partnera nájsť samy, vytvorí sa medzi nimi silnejšie puto. Skaláre sú sexuálne vyspelé v 6.-12. mesiaci. Pár zostane monogamný, kým je schopný rozmnožovania. Ak sa jeden partner z nádrže odstráni, zaznamenalo sa, že zostávajúci skalár už nemal o iného skalára záujem.
KLADENIE VAJÍČOK
Skalárom sa darí v mäkkej vode, mierne kyslej až neutrálnej s pH medzi 6.5 a 7.0. Hoci sú dosť prispôsobivé, uprednostňovaná teplota vody je od 26°do 29°C. Na udržanie stability vody sa odporúča použiť ohrievač. Jeden pár skalárov by ste mali chovať v 80 litrovej nádrži, najlepšia by bolo 120 litrová. Aby sa pár pripravil na rozmnožovanie, mali by ste ich kŕmiť potravou s vysokým obsahom bielkovín. Keď je už pár pripravený na kladenie vajíčok, pohlavia rozpoznáte pomocou orgánu, ktorý na to slúži. Samce majú orgán na kladenie vajíčok omnoho menší a okrúhlejší. Samičkin orgán bude dosť široký na to, aby ním prešli vajíčka. Pár si pripraví a očistí povrch, na ktorý samička vajíčka nakladie. Vajíčka kladie samička do radu na zvislo umiestnené skaly, listy, trubice alebo drevá. Samec ich potom oplodní. Ak je samička plne vyvinutá a v dobrom stave, nakladie aj 1200 vajíčok naraz. Keď pár dosiahne 3 roky, začnú klásť stále menej a menej vajíčok, až s tým úplne prestanú. Ak vajíčka hneď po oplodnení odstránite z nádrže, pár nakladie nové vajíčka do týždňa. Podľa niektorých chovateľov je pár schopný klásť vajíčka každých 7 až 10 dní, hoci niektorým párom to môže trvať aj 2 týždne.
RODIČOVSTVO
Predpokladajme, že váš pár sú skaláre z prírody, ktoré ešte nestratili svoje rodičovské inštinkty; ak vajíčka neodstránite z blízkosti rodičov, zbavia sa vajíčok, ktoré nie sú životaschopné. Samec aj samička budú okolo vajíčok mávať plutvami, aby okolo vajíčok vytvorili pohyb vody, pokým sa nevyliahnu. Keď sa mláďatá vyliahnu, prežijú na základe absorpcie žĺtkových vakov. Po ich kompletnej absorpcii, sú už mladé skaláre schopné samostatne plávať a živiť sa novovyliahnutými žiabronôžkami, mikročervami alebo práškovým krmivom. Rodičia sa budú držať v blízkosti mláďat, aby ich mohli ochraňovať.
UMELÁ STAROSTLIVOSŤ O VAJÍČKA
V zajatí skaláre nezvyknú byť takými dobrými rodičmi ako v prírode. Z tohoto dôvodu sa niektorí chovatelia rozhodnú postarať sa o vajíčka bez asistencie rodičov. Oplodnené vajíčka z nádrže vyberú a umiestnia ich do osobitnej nádrže. Pri výbere vajíčok buďte opatrní, pretože u rodičov sa môžu prejaviť ich obranné inštinkty a zaútočia na vaše ruky. Vajíčka sú pomerne krehké, preto ich nenechávajte dlhú dobu bez vody. Vajíčka umiestnite do nádrže s mäkkou vodou bez chlóru, ktorá bude mať rovnakú teplotu a pH ako voda, z ktorej ste ich vybrali. Tým nenarušíte ich vývoj. Teplota vody okolo 29°C (no nie viac) zvýši počet vajíčok, z ktorých sa vyliahnu mladé rybky. Mäkká voda zas prispeje k správnemu vývoju embrya. Tvrdšia voda má v sebe viac rozpustených prvkov, ktoré sú príliš veľké na to, aby prešli stenou vajíčka, čo spôsobuje nedostatočné okysličenie. Pre liahnutie vajíčok je ideálna veľmi mäkká voda alebo voda po použití reverznej osmózy. Dôležitou je aj ochrana vajíčok pred hubovými a bakteriálnymi infekciami. Obyčajne sa o to starajú rodičia, no ak sa chcete starať o vajíčka samy, musíte sa postarať aj o toto. Infekciám zabránite s pomocou peroxidu vodíka alebo farbiva metylénovej modrej. Vajíčka skalárov sú tiež citlivé na svetlo, takže mierne zafarbenie vody, ktoré spôsobí metylénová modrá, vajíčka ochráni pred škodlivými lúčmi. Po vyliahnutí už nebude liečba peroxidom vodíka a metylénovou modrou nutná.
VYLIAHNUTÉ MLÁĎATÁ
Po vyliahnutí trvá mladým skalárom asi 5 dní, kým kompletne absorbujú žĺtkové vaky. Keď už dokážu samostatne plávať, sú pripravené konzumovať potravu dvakrát denne. Ich potravou môžu byť novovyliahnuté žiabronôžky, mikročervy či práškové krmivo. Dajte pozor, aby ste ich neprekŕmili, budú totiž žrať dovtedy, kým bude potrava dostupná. Buďte pripravení na pravidelné asi 20% výmeny vody, no buďte opatrní, aby ste s vodou nevybrali aj malé rybičky. Po 3 až 4 týždňoch sa už mláďatá začnú podobať na ozajstné skaláre a budete ich môcť kŕmiť podrvenými vločkami. Zo zdravotných dôvodov a pre dobrý vývoj plutiev a farieb ich bude treba kŕmiť potravou bohatou na živiny. Šťastné a zdravé ryby budú mať nádherné farby a plutvy.
FENOTYP
Najbežnejšou farbou skalára je strieborná. Druh skalára s touto farbou sa bežne vyskytuje v prírode a vznikli z neho všetky ostatné farby a plutvové variácie. Rozmnožovaním strieborných skalárov vznikli mláďatá rôznych farebných kombinácií a plutvových variácií, takže sa dominatné a recesívne gény stali zjavnými. Kombinácia zdedených génov od matky a otca má za výsledok početné odrody skalára. Niektoré z nich sú:
- Strieborný - strieborné telo s 3-4 čiernymi pruhmi
- Zlatý - zlaté telo
- Zlato-mramorový - zlaté telo s mramorovou vzorkou
- Zebrovitý - strieborné telo s viac ako 4 čiernymi pruhmi
- Koi - oranžovo-biele telo s čiernou mramorovou vzorkou
- Perlovošupinatý - mutácia, pri ktorej sú šupiny scvrknuté
- Albín - telo bez tmavých vzoriek s ružovými zreničkami
- Modrý - sivé telo s výrazne modrým nádychom
- Podobný západu slnka - poväčšine biele telo s hornou polovicou tela oranžovou alebo ružovou
- Závojnatkový - telo rôznych farieb, dlhé, plachtiace plutvy
S toľkými možnosťami nikdy neviete, s akým skalárom skončíte. Niektoré odrody sú bežnejšie ako ostatné, iné zas odolnejšie. Nezáleží na výsledku, rozmnožovanie skalárov je vždy zaujímavý proces.